Argentína od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zažíva boom ruského pôrodného turizmu. Rusi totiž túžia dať svojim deťom do života väčšiu slobodu i možnosti a veria, že argentínske občianstvo im v tom pomôže. Do latinskoamerickej krajiny môžu ruskí občania prísť bez víza, mnohí z nich tu chcú kvôli situácii vo svojej vlasti zostať už natrvalo.
Polina Čerepovická stála v rade na pôrodnom oddelení nemocnice v Buenos Aires, keď začula rodnú ruštinu. „Bolo to šialené, predo mnou čakalo najmenej osem tehotných Rusiek,“ poznamenala Čerepovická, ktorá pochádza z Moskvy. V argentínskej metropole porodila začiatkom januára.
Problematiku pôrodu v Rusku približuje aj nasledujúce video:
Hoci koncept pôrodného turizmu, teda cestovanie do inej krajiny za účelom pôrodu a získania občianstva pre dieťa, nie je novinkou, narastajúca izolácia Kremľa od západných krajín urobila Argentínu vyhľadávanú destináciu pre ľudí, ktorí túžia svojmu dieťaťu dopriať privilégiá druhého občianstva.
Lákavé Buenos Aires
Podľa Georgija Polina z ruského veľvyslanectva v Buenos Aires sa do krajiny v uplynulom roku presťahovalo odhadom okolo dva a pol tisíc Rusov. „Mnoho z nich sú ženy, ktoré tu plánujú porodiť. V nasledujúcom roku sa toto číslo môže zvýšiť až na desať tisíc,“ domnieva sa Polin.
„Že som tehotná som zistila krátko po tom, čo začala vojna. Keď sme videli, ako sa okolo nás zatvárajú hranice, vedeli sme, že musíme nájsť miesto, kam sa dostaneme ľahko,“ pospala Čerepovická denníku The Guardian. „Argentínsky pas otvorí nášmu dieťaťu mnoho dverí,“ verí.
Čerepovická z Ruska spoločne s manželom odišla vlani na jar, teraz plánujú zostať v Buenos Aires a požiadať tu o argentínske občianstvo. Tento proces im výrazne zjednoduší skutočnosť, že sú teraz rodičmi dcéry s miestnym pasom. Občianstvo môžu vďaka tomu získať za menej ako dva roky.
„Buenos Aires je práve teraz veľmi žiadané. Je to jediná destinácia, s ktorou v súčasnosti spolupracujeme,“ uviedla ruská rodáčka žijúca v Argentíne Eva Pekurová, ktorá vedie agentúru, ktorá tehotným Ruskám rodiacim v zahraničí sprostredkováva cestovné doklady, ubytovanie aj pobyt v nemocnici.
„Hlavnou výhodou argentínskeho pasu je, že jeho majiteľ môže bez víza podnikať krátkodobé cesty do 171 krajín, vrátane EÚ, Spojeného kráľovstva a Japonska. Ťažké nie je ani získanie dlhodobého víza v USA,“ hovorí Pekurová, podľa ktorej tiež nie je pre Rusov náročné predĺžiť si v Argentíne štandardný deväťdesiat-denný pobyt na dlhšiu dobu.
Čakacia listina
Rusi môžu momentálne bez víza vstúpiť iba do 87 štátov. Pokiaľ chcú vycestovať inam, čakajú na povolenie často dlhé mesiace.
Rovnako ako ďalšie spoločnosti v odbore aj Pekurová predtým ponúkala podobné zájazdy do niekoľkých ďalších krajín, obľúbená bola najmä Florida v USA. Tento obchodný model sa ale zrútil s príchodom koronavírusovej pandémie. Teraz sa všetko ešte sťažilo. „Predtým viedlo Miami, teraz je to Buenos Aires. Všetci hľadajú možnosti, ako situáciu v Rusku obísť,“ myslí si.
Ruské ženy, ktoré chcú porodiť v Argentíne, platia sprostredkovateľom ako je Pekurová od 30 do 220-tisíc korún podľa požadovaných služieb. V ponuke je všetko od zaistenia prekladateľa až po fotenie s novorodencom.
Dáta o tom, koľko ruských žien cestuje do Argentíny s cieľom porodiť, nie sú k dispozícii. Kirill Makovejev, ktorý vlastní agentúru Baby.RuArgentina, uviedol, že jeho firma pomohla za posledný rok viac ako stovke Rusiek. „Teraz máme obsadené až do mája 2023. Máme aj čakaciu listinu,“ myslí si.
Podľa Makovejeva v Buenos Aires denne pristane až tucet tehotných ruských žien. „Od začiatku invázie išiel dopyt prudko nahor. Nemocnice majú dokonca reklamy v ruštine,“ hovorí. Jesenná čiastočná mobilizácia, ktorá viedla bezprecedentnému exodu z Ruska, podľa Makovejeva viedla k tomu, že sa mnoho Rusov rozhodlo zostať v Argentíne natrvalo.
Okrem párov, ktoré chcú lepšiu budúcnosť pre svoje deti, latinskoamerická krajina priťahuje aj ruských IT pracovníkov a ďalších profesionálov. „Argentína je voči Rusom veľmi tolerantná. Nevidíme žiadne známky toho, že by miestni úradníci chceli zaviesť nejaké cestovné obmedzenia,“ uviedol profesor v odbore finančníctva Maxim Mironov, ktorý v Argentíne žije sedemnásť rokov.