Nová bosnianska vláda premiérky Borjany Krištoovej dnes získala dôveru celoštátneho parlamentu. Tvorí ju desať politických strán, ktoré zastupujú tri ústavné národy, teda Bosniakov (predtým Moslimov), Chorvátov a Srbov. Informovali o tom bosnianske médiá.
Za vládu ostrieľanej bosnianskochorvátskej političky a prvej ženy na čele ústrednej bosnianskej vlády hlasovalo v Snemovni reprezentantov - dolnej komore celoštátneho parlamentu - 23 poslancov. Je to o jedného viac, ako bolo potrebné na získanie nadpolovičnej väčšiny.
Vicepremiérmi v novej Rade ministrov sú minister obrany z radov Bosniakov Zukan Helez a minister financií Zoran Tegeltija, ktorý bude vo vedení kabinetu nasledujúce štyri roky zastupovať Srbov. Šéfom bosnianskej diplomacie sa stal bosniacky politik Elmedin Konaković.
Na podpore multietnickej koaličnej vlády sa napriek ideologickým rozdielom koncom decembra dohodli zástupcovia desiatich politických strán, ktoré v októbrových parlamentných voľbách získali celkovo 24 kresiel. Koalícia, ako nariaďuje bosnianska ústava, zahŕňa zástupcov troch hlavných národov v krajine.
Prvýkrát za viac ako desať rokov vládna väčšina nezahŕňa hlavnú bosnianskú nacionalistickú stranu SDA, ktorá bola pri moci prakticky od konca vojny. Do koalície však patria dlhodobo zakorenené chorvátske a srbské nacionalistické strany, HDZ Krištove a SNSD vedené proruským vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom. V koaličnej zmluve sa tieto strany zaviazali zamerať skôr na všedné problémy krajiny ako na témy, ktoré by mohli ďalej rozdúchavať medzietnické napätie.
Bosna v roku 2003 prvýkrát vyjadrila želanie vstúpiť do Európskej únie, ale lídri jednotlivých etnických skupín doteraz nepreukázali ochotu prekonať vzájomné rozpory a vykonať potrebné reformy. Vojna na Ukrajine však slúži ako urýchľovač procesu rozširovania Európskej únie, ktorá v decembri pridala Bosnu do zoznamu oficiálnych kandidátov na členstvo, napriek pokračujúcej kritike spôsobu riadenia krajiny.
Bosna sa potýka s takmer nefunkčným politickým systémom, ktorý vznikol po krvavej občianskej vojne z rokov 1992 až 1995. Štátna správa je silne decentralizovaná, ústredné orgány vrátane vlády bývajú neakcieschopné kvôli neschopnosti troch hlavných bosnianskych etník dosiahnuť dohodu hoci aj v základných otázkach smerovania krajiny.