Po roku 1989 Václav Havel ako prezident čerpal v politike zo svojho nespochybniteľného kreditu z čias, kedy bol disidentom. Jeho nástupcovia Václav Klaus aj Miloš Zeman už výhradne z toho, čo predviedli ako politici. Po dekáde budovateľa mladej demokracie a kapitalizmu sa prevalili Zemanove cunami. Tie ukázali, kam až je možné zájsť pri využívaní prezidentských kompetencií.
Do Zemanovho štýlu vládnutia sa zásadne premietol fakt, že vzišiel z priamych volieb. Často napokon odkazoval na 2,8 milióna voličov, ktorí mu pred piatimi rokmi dali hlas. Vysoká účasť v prvom kole tohtoročných prezidentských volieb ukazuje, že aj budúci prezident z dua Andrej Babiš-Petr Pavel získa okolo troch miliónov hlasov.
Vo funkcii najvyššieho ústavného činiteľa bude môcť čerpať zo skúseností svojho predchodcu. Či už na neho bude alebo nebude chcieť nadväzovať. Zeman krátko po nástupe na Hrad predviedol, že nemieni tolerovať zavedené nepísané pravidlá politiky. V roku 2013 po páde vlády Petra Nečasa, zo strany ODS, odmietol alternatívny kabinet možnej premiérky Miroslavy Němcovej so 101 hlasmi v snemovni a menoval úradnícku vládu Jiřího Rusnoka. Tá pritom vládla v demisii vyše pol roka bez dôvery. Zeman ukázal, že priamo volený prezident nebude pokladačom vencov.
Silné vládnutie budúceho prezidenta predznamenáva množstvo kľúčových personálnych nominácií, ktoré sa pred ním ešte tento rok otvoria. Spomeňme štyri najdôležitejšie. Ako prvé bude na prezidentovi, aby rozhodol o prípadnom vymenovaní politik...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.