Hrajú sa na mobile, varia a perú, pozerajú sa na filmy a občas dokonca pracujú pre konkurenciu. Práca z domova namiesto v kancelárii spôsobila, že ešte nikdy predtým toľko ľudí tak masovo nepredstieralo, že drie, píše poľský denník Gazeta Wyborcza.
Odškodné pre firmu za lenivú pracovníčku
Pred pár mesiacmi bola účtovníčka Karlee Besseová z kanadskej provincie Britská Kolumbia prepustená z firmy Reach CPA. Domnievala sa, že ju vyhodili neoprávnene, a tak sa obrátila na súd. Od zamestnávateľa požadovala odškodné vo výške 5 000 kanadských dolárov (cca 3 400 eur).
Súd naozaj rozhodol o odškodnení, ale nie kvôli prepusteniu z práce, ale kvôli lenivosti zamestnankyne. Firma Reach CPA na súde vytiahla ťažkú muníciu v podobe počítačového programu, ktorý sleduje, kto čo robí v pracovnom čase.
A účtovníčka Karlee namiesto počítania radšej sťahovala filmy z internetu. Program od chvíle, keď bol nainštalovaný, zaznamenal 50 hodín, ktoré venovala vlastnej zábave, a nie práci.
Žena sa pokúšala obhajovať, že možno filmy sťahovala, no medzitým pracovala s papierovými dokumentmi, ktoré si vytlačila. Spoločnosť však preukázala, že pár vytlačených dokumentov by stačilo na hodinu či dve práce, a nie na niekoľko dní.
Súd prisúdil náhradu škody firme. Karlee má zaplatiť Reach CPA 2 460 kanadských dolárov (cca 1 690 eur).
Poľský časový policajt
Rozsudok vyvolal rozruch. Bol to zrejme prvý verdikt nariaďujúci zamestnancovi vrátiť už vyplatenú odmenu za ukradnuté hodiny z pracovného času. Veľa ľudí sa domnieva, že môže ísť o prelomový rozsudok. Podobných prípadov sa na súdoch môže objaviť viac, a to možno nielen v Kanade.
Za trestom pre Karlee stojí poľský start-up TimeCamp. Hoci program sledujúci prácu zamestnancov vznikol pred skoro 15 rokmi, zlaté časy mu nastali počas pandémie. V roku 2021 firma zarobila osemkrát viac ako o dva roky skôr.
Jej služby využíva nielen spomínaná kanadská firma, ale aj 18-tisíc ďalších, ktoré sa rozhodli lepšie zorganizovať čas svojich zamestnancov a pri tej príležitosti postrážiť, či ho využívajú efektívne.
"Práca na diaľku sa ukázala byť veľkou skúškou dôvery pre pracovníkov a ich nadriadených. Otázka kontroly budí veľké emócie. Dohľad nie je novinkou, ale zmenili sa metódy a nástroje. Prispôsobili sa zmenám v pracovnom prostredí a umožňujú riadenie na diaľku, "myslí si Anna Mastalerzová z personálnej agentúry Cpl Poland.
Práca na diaľku – práca bez konca
Práca na diaľku podľa expertky stiera rozdiel medzi pracovným časom a osobným životom. Pracujeme dlhšie, nedodržiavame osemhodinový pracovný čas. Pri práci z domova je ťažké povedať, či sme už skončili s prácou, alebo ešte nie.
Pracovné povinnosti sú často v podobe projektov: máme splniť konkrétnu úlohu a zamestnávateľov zaujíma, ako kvalitne to urobíme a nie či sme tomu obetovali päť či desať hodín.
Práca sa prelieva do súkromného života a naopak bežné každodenné povinnosti sa plnia v pracovnom čase.
"Aktivitám, ktorým sa pracovníci venujú v pracovnom čase, kraľuje varenie, pranie a upratovanie. Okrem toho nakupujú na internete, využívajú sociálne médiá a sledujú filmy a seriály," hovorí Mastalerzová.
Mali home office, zvládli aj viac prác naraz
Má zmysel monitorovať pracovný čas? Aj pred masovým nástupom práce z domova sa s prácou podvádzalo, ale práca na diaľku nesmierne prispela k predstieraniu, že máme práce nad hlavu.
Denník The Wall Street Journal už pred dvoma rokmi opísal prípady pracovníkov, ktorí si po tom, ako začali pracovať z domova, našli novú prácu. Problém bol v tom, že z tej predchádzajúcej neodišli.
Noviny opísali prípad vysokoškolského pedagóga, ktorý sa dokázal na desať minút ospravedlniť z hodiny pod zámienkou chvíľkovej nevoľnosti, aby následne absolvoval virtuálnu schôdzku s novým šéfom, a potom sa z druhého počítača znovu prihlásil na prednášku. Pružnosť sa vyplácala: zárobky sa mu zdvojnásobili.
Hrdinovia článku sa pýšili, že dokázali zvládať stretnutia a čas tak umne, že dve práce vtesnali do štandardných 40 pracovných hodín týždenne, ale brali dva platy.
Vznikol dokonca špecializovaný portál pre ľudí s viacerými zamestnaniami Overemployed.com, a to aj s "desaterom" prikazujúcim hlavne nijako nevybočovať a zostávať v priemere.
"Musíš zabudnúť na ego a mať na zreteli svoje poslanie: Využiť dodatočné práce na zarobenie peňazí," radil portál, ktorého utilitárny prístup zapadol do módneho trendu FIRE (Financial Independence, Retire Early), čiže vytváranie si úspor umožňujúcich predčasne odísť do penzie.
No a čo, v kapitalizme firma usiluje o maximalizáciu zisku, tak si ten istý cieľ kladie aj zamestnanec. Ale kam sa podela pracovná etika?
Pracovníci priznávali The Wall Street Journal, že keď pracovali len v jednej firme, často museli predstierať, že pracujú. A tak jednoducho začali svoj čas využívať efektívnejšie.
Závisí aj od typu firmy a šéfa
Ani prácu v utajení pre dvoch zamestnávateľov, ani predstieranie, že má práce nad hlavu, nepozná Michal Zabielski. Majiteľ softvérovej firmy Endora a člen združenia poľských firiem pôsobiacich v informačných technológiách SoDA myslí, že takéto problémy sa najčastejšie vyskytujú vo veľkých korporáciách, kde sa tiež často uplatňujú nástroje na monitorovanie práce.
V malých firmách sa počíta efektívnosť. Dôkladné sledovanie času skutočne stráveného prácou nemá zmysel, ak pracovník v súlade s uzavretou dohodou dodáva firme pridanú hodnotu, myslí si Zabielski.
Súhlasí s tým Marcin Nowak, spoluzakladateľ a podpredseda technologickej spoločnosti Decerto. Sledovanie podľa neho podkopáva dôveru vo firmu a pracovník sa bude len snažiť dokázať, že robí to, čo si žiada monitorovací vzorec, namiesto toho, aby sa sústredil na splnenie úlohy.
"V mojej brandži vytvárania programov je dosť ľahké overiť, či niekto pracuje. Napriek zdaniu nejde o meranie podľa určeného kódu. Programátori pracujú v malých tímoch vedených skúseným šéfom, ktorý dobre vie, koľko času zaberie daná úloha," vysvetľuje Nowak.
Kľúčový je podľa neho práve nadriadený. Ak nedokáže riadiť, prenášať úlohy, potom vzniká problém - a pracovníci z nevyhnutnosti predstierajú, že pracujú, kým majú "padla".
Otázka teda znie, čo robiť, keď sa fláka šéf.