Bieloruská prokuratúra žiada pre disidenta a nositeľa Nobelovej ceny za mier Alesa Bjaljackého 12 rokov väzenia. Na svojom webe to dnes uviedla bieloruská organizácia na ochranu ľudských práv Vjasna, ktorú Bjaljacki spoluzakladal. Spolu s tromi kolegami z Vjasny, ktorej bieloruské úrady označili za extrémistickú organizáciu, čelia obvineniam z pašovania a z organizácie akcií narúšajúcich verejný poriadok, čím sa okrem iného mieni údajné financovanie protivládnych protestov. Obžalovaní vinu odmietli.
Pre Bjaljackého kolegu prokurátor požiadal o tresty v rozmedzí od deviatich do jedenástich rokov za mrežami. Zároveň od súdu chce, aby každému z obžalovaných uložil pokutu 185-tisíc bieloruských rubľov pokutu. Traja súdiaci vrátane Bjaljackého už skôr na súde vyhlásili, že sú nevinní. Štvrtému obžalovanému sa podarilo odísť do zahraničia a je súdený v neprítomnosti.
60-ročný Bjaljacki je jedným z najvýznamnejších bieloruských politických väzňov. Úrady ho opätovne uväznili po násilnom potlačení protivládnych protestov, ktoré krajinu zachvátili v roku 2020 po vtedajších prezidentských voľbách. Ich oficiálne výsledky priniesli autoritárskemu vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi nové funkčné obdobie, opozícia a západné krajiny tieto voľby považujú za sfalšované.
Vjasna zohrala vedúcu úlohu pri poskytovaní právnej a finančnej pomoci stovkám Bielorusov, ktorých úrady počas protestov uväznili. "Obvinení proti našim kolegom súvisia s ich ľudskoprávnou činnosťou, s pomocou, ktorú poskytuje ľudskoprávne stredisko Vjasna obetiam politicky motivovaného prenasledovania," uviedla už skôr organizácia Vjasna podľa agentúry Reuters.
Bjaljacki vlani získal Nobelovu cenu za mier spoločne s ruskou organizáciou Memorial, preslávenou odhaľovaním zločinov komunizmu a ochranou ľudských práv, a ukrajinským Centrom pre občianske slobody, ktoré sa okrem iného venuje vyšetrovaniu potenciálnych ruských vojnových zločinov na Ukrajine. Za Bjaljackého musela cenu prevziať jeho manželka, pretože bieloruský disident bol už vo väzení. Bjaljackého priatelia pokladajú proces za pomstu Lukašenkovho režimu.
Ochrancovia ľudských práv odhadujú, že v bieloruských väzniciach je asi 1500 politických väzňov. Od leta 2020 polícia a tajná služba zadržali podľa odhadov na 50-tisíc ľudí za to, že sa zúčastnili na protestoch alebo kritizovali úrady.