Čo sa stalo presne pred rokom? Denník Financial Times sa pokúsil zmapovať hodiny, ktoré predchádzali a nasledovali po štarte ruskej invázie na Ukrajinu.
Podľa jeho zdrojov vedelo o skorom začiatku ofenzívy len málo ľudí, jedným z nich bol minister zahraničia Sergej Lavrov. Toho Putinovo rozhodnutie zaskočilo. Keď sa len krátko potom zišli desiatky oligarchov, tušili, že zo strany Západu čoskoro prídu sankcie.
VIDEO: Ako sa z vojenského hľadiska vyvíja ruská invázia na Ukrajinu po roku:
Prekvapený šéf ruskej diplomacie
Okolo jednej hodiny ráno 24. februára 2022 dostal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov znepokojujúci telefonát. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý strávil mesiace zhromažďovaním viac ako stotisícovej armády na hraniciach s Ukrajinou, dal súhlas na inváziu, píše denník Financial Times.
Rozhodnutie Lavrova dokonale zaskočilo. Len o niekoľko dní skôr sa ruský prezident pýtal pri nepríjemne rozpačitom a televíziou prenášanom zasadnutí svojej bezpečnostnej rady na jej názor ohľadom uznania dvoch separatistických štátov na Donbase, priemyselnom pohraničnom regióne na Ukrajine. O Putinových skutočných zámeroch sa však mohli členovia rady iba dohadovať.
Udržiavať Lavrova v nevedomosti nebolo pre Putina, ktorý mal tendenciu sústrediť rozhodovanie o zahraničnej politike medzi hŕstku blízkych dôverníkov, nijako neobvyklé. Pri tejto príležitosti bol Lavrov vďaka telefonátu jedným z mála ľudí, ktorí o Putinovom pláne vedeli dopredu.
Kremeľské vedenie sa o invázii dozvedelo až vo chvíli, keď Putin 24. februára ráno v televízii vyhlásil začiatok "špeciálnej vojenskej operácie".
Neskôr toho istého dňa sa v Kremli zišlo na schôdzke zvolanej len o deň skôr niekoľko desiatok oligarchov. Jasne si uvedomovali, že invázia si od Západu vyslúži sankcie, ktoré by mohli zničiť ich impéria.
„Všetci z toho šaleli,“ uviedol človek, ktorý sa schôdze zúčastnil. Zatiaľ čo oligarchovia čakali na začiatok rokovania, jeden z nich si všimol Lavrova odchádzajúceho z inej schôdze. Na ministra zahraničia naliehal, aby vysvetlil Putinove pohnútky.
Všetci vedeli ešte menej než Lavrov
Lavrov k tomu nemal čo povedať. Úradníci, s ktorými sa zišiel v Kremli, toho vedeli ešte menej než on. V šoku sa oligarcha spýtal, ako mohol Putin naplánovať takú obrovskú inváziu v takom malom kruhu - natoľko malom, že väčšina vysoko postavených úradníkov Kremľa, vrcholných ekonómov i príslušníkov podnikateľskej elity ani neverila, že je to možné.
„Má troch poradcov,“ odpovedal podľa oligarchu Lavrov. „Ivana Hrozného. Petra Veľkého. A Katarínu Veľkú,“ povedal podľa Finacial Times šéf diplomacie.
Podľa Putinovho plánu mali ruské vojská počas niekoľkých dní obsadiť Kyjev v brilantnej, relatívne nekrvavej a bleskovej vojne. Namiesto toho sa z vojny pre Rusko stala šlamastika historických rozmerov.
Rok od začiatku si Putinova invázia vyžiadala - ako uvádzajú západní predstavitelia - viac ako 200-tisíc mŕtvych a zranených z radov ruských ozbrojených síl. Boje vyčerpali zásoby tankov, delostrelectva a striel s plochou dráhou letu a krajinu odrezali od svetových finančných trhov a západných dodávateľských reťazcov.
Hoci je Putinovi čím ďalej tým viac zrejmé, akú obrovskú cenu musí Rusko za inváziu zaplatiť, ruský vodca je podľa ľudí, ktorí ho poznajú, viac než inokedy odhodlaný vojnu dotiahnuť do konca.
„Nikdy nebolo v pláne, aby zomreli státisíce ľudí. Celé sa to strašne zvrtlo,“ uvádza niekdajší vysoko postavený ruský predstaviteľ. Pôvodný plán je v troskách a Putin tak hľadá nové dôvody, ako ospravedlniť svoju vojnu. Trvá na tom, že nemal na výber a inváziu musel za každú cenu podniknúť, zhodujú sa bývalí aj súčasní ruskí predstavitelia.
„Svojim blízkym hovorí: ‚Ukázalo sa, že sme boli úplne nepripravení. V armáde vládne chaos. Náš priemysel ovládol chaos. Ale je dobre, že sme na to prišli teraz a nie až vo chvíli, keď nás napadne NATO,“ dodáva bývalý ruský predstaviteľ.
Financial Times hovorili so šiestimi dlhoročnými Putinovými dôverníkmi aj s ľuďmi zapojenými do ruského vojnového ťaženia a so súčasnými predstaviteľmi Západu a Ukrajiny, aby popísali, ako Putin spackal inváziu - a potom radšej zvýšil stávku, než aby priznal chybu. Všetci z nich hovorili pod podmienkou anonymity.
Putinovi známi ho opisujú ako vodcu, ktorý sa od začiatku vojny dostal do ešte väčšej izolácie. „Stalin bol zloduch, ale dobrý manažér, pretože sa mu nedalo klamať. Putinovi ale nikto nemôže povedať pravdu,“ hovorí jeden z nich. „Ľudia, ktorí nikomu nedôverujú, svoju dôveru vložia vo veľmi malý okruh ľudí, ktorí im klamú,“ dodáva.
Putin svoje plány nezatajil prvýkrát
Vlani to nebolo prvýkrát, čo Putin zatajil plány na inváziu svojim blízkym poradcom. Keď Rusko v roku 2014 vzalo Ukrajine Krym, neinformoval o tom ruský vodca ani svoju bezpečnostnú radu. Podľa dvoch niekdajších vysokopostavených predstaviteľov zo Spojených štátov a Ruska Putinovi poradcovia spočiatku na prezidenta naliehali, aby vojakov na Krymský polostrov neposielal.
"Ak s tým nesúhlasíte, môžete odísť," povedal vtedy podľa bývalého ruského činiteľa Putin. Keď Západ v roku 2014 v obavách zo zvýšenia napätia až do bodu, z ktorého nie je návratu, a zo pretrhnutia ekonomických väzieb reagoval jednoduchým klepnutím cez prsty, Putina to podľa jeho blízkych presvedčilo, že sa rozhodol správne.
Jedným z hlasov, ktoré vlani trvali na tom, že Ukrajinci privítajú ruské sily s otvorenou náručou, bol Viktor Medvedčuk – Putinov blízky priateľ a šéf vtedajšej najväčšej opozičnej strany v ukrajinskom parlamente. Táto vízia sa ale zásadne líšila od politickej reality na Ukrajine, kde proruskú menšinu, zastúpenú Medvedčukom, výrazne prevyšovali tí, ktorí ním opovrhovali pre jeho väzby na Moskvu. Medvedčukovo hodnotenie podporila tajná služba FSB.
„FSB mala vybudovaný celý systém, ako hovoriť šéfovi, čo chce počuť,“ hovorí jeden zo zdrojov, príslušník západných rozviedok. Nesúhlasné hlasy ale zaznievali z ruskej rozviedky SVR a v ruskom generálnom štábe.
Na zasadnutí ruskej bezpečnostnej rady tri dni pred začiatkom invázie dokonca Nikolaj Patrušev, tajomník bezpečnostnej rady a Putinov najdlhšie slúžiaci spojenec, navrhol, aby ešte jednu šancu dostala diplomacia. „Vedel, v akom zlom stave je armáda, a Putinovi to povedal,“ spomína človek blízky Kremľu.
Ale rovnako ako v roku 2014 ich Putin prehlasoval a trval na tom, že je lepšie informovaný.