Nemecko vyčlenilo viac ako 260 miliárd eur na riešenie bezprostrednej hrozby energetickej krízy vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu. Úplné vyriešenie problému bude však oveľa nákladnejšie a je otázne, či to krajina vôbec zvládne. Agentúra BloombergNEF odhaduje, že náklady na zabezpečenie budúcnosti energetického systému krajiny do roku 2030 prekonajú jeden bilión USD. Táto suma zahŕňa investície do modernizácie energetických sietí a predovšetkým do novej produkcie, aby bola krajina schopná zvládať postupné odstavovanie jadrových a uhoľných elektrární, zvýšený dopyt po elektromobiloch a systémoch vykurovania a splniť klimatické záväzky.
Prechod si bude vyžadovať inštaláciu solárnych panelov pokrývajúcich plochu zodpovedajúcu 43 futbalovým ihriskám a každodennú činnosť 1600 tepelných čerpadiel. Nemecký kancelár Olaf Scholz pri nedávnej návšteve centrály automobilky Volkswagen vo Wolfsburgu vyhlásil, že bude tiež potrebné postaviť týždenne 27 nových veterných elektrární na pevnine a štyri na mori.
Zvyšujúci sa dopyt
Podľa odhadov nemeckého sieťového regulátora a inštitútu Agora Energiewende bude potrebný do roku 2030, keď sa očakáva, že dopyt po elektrine bude zhruba o tretinu vyšší ako teraz, inštalovať okolo 250 gigawattov novej kapacity. Pre predstavu by táto požadovaná výroba elektriny stačila na pokrytie súčasného dopytu domácností všetkých 448 miliónov obyvateľov Európskej únie. Dodávky budú tvorené kombináciou obnoviteľných zdrojov a paroplynových elektrární, ktoré by mohli byť časom prestavané na vodík.
Cesta k splneniu cieľa bude dlhá. Tento týždeň nemecká vláda oznámila, že tento rok pripraví výberové konania na paroplynové elektrárne, ktoré sa majú na tejto kapacite podieľať asi desatinou. V prípade expanzie obnoviteľných zdrojov, zriadenie jedného stožiara veternej elektrárne môže trvať až sedem rokov, kým sa podarí vybaviť všetku nemeckú byrokraciu.
Aká je situácia naliehavá aj to, že firma BASF sa rozhodla zrušiť 2600 pracovných miest, pretože čelí tlakom spôsobeným energetickou krízou. Prevádzka chemického gigantu v Nemecku bola v druhej polovici minulého roka stratová a firma teraz zatvára energeticky najnáročnejšie továrne, vrátane dvoch závodov na výrobu čpavku a súvisiacich zariadení na výrobu hnojív.
Jadrom nemeckého problému sú politické plány na postupné vyradenie niektorých zdrojov energie bez toho, aby bola jasne stanovená cesta k ich nahradeniu. Posledné tri jadrové elektrárne v krajine budú zatvorené do polovice apríla a krajina teraz usiluje o urýchlenie odchodu od uhlia do roku 2030. Problém zosilnel po tom, čo Rusko, hlavný predvojnový dodávateľ energie do Nemecka, obmedzilo dodávky plynu.
Nové druhy energie
Keďže jadro a uhlie sú mimo hry, Nemecko začalo rýchlo budovať terminály na dovoz drahšieho skvapalneného zemného plynu, aby si zabezpečilo energiu pre svoju ekonomiku, na ktorej výkone má veľký podiel priemysel. Súčasne sa podľa odhadov vlády má do roku 2030 zvýšiť dopyt po elektromobiloch, tepelných čerpadlách a elektrolyzéroch na výrobu vodíka o 33 percent na zhruba 750 terawatthodín.
Vláda síce ukázala, že je politická vôľa na presadenie prechodu, ale pre tak rozsiahly plán potrebuje pomoc súkromného sektora, vrátane zabezpečenia mnohých ton ocele a ďalších materiálov, upozornila expertka na energetické systémy inštitútu E3G Lisa Fischerová. Nemecko tiež musí vyriešiť, ako bude vyrábať elektrinu, keď nebudú k dispozícii vietor a slnko. Vládny plán zatiaľ počíta s radom nových paroplynových elektrární, ktoré môžu neskôr využívať vodík, ale má problémy s nájdením investorov, ktorí by boli ochotní sa takýchto nákladných projektov ujať.
"Za súčasných rámcových podmienok nemožno očakávať dostatok investícií," uviedla členka ekonomickej rady, skupiny poradcov vlády, Veronika Grimmová. Nedostatok finančných prostriedkov spôsobujú vysoká úroveň neistoty na energetických trhoch a neistá regulácia, dodala.
Berlín sa snaží problém vyriešiť reorganizáciou spôsobu nákupu a predaja elektriny. Cieľom vraj bude tiež poskytnúť stimuly pre paroplynové elektrárne pripravené na možnosť použitia vodíka. Ďalšou výzvou je, aby sa "zelená" elektrina dostala z vidieckych prímorských oblastí na severe, kde sa nachádza rad veterných elektrární, k spotrebiteľom a továrňam na juhu. Podľa generálneho riaditeľa firmy E.ON, ktorá prevádzkuje zhruba 800-tisíc kilometrov nemeckej distribučnej siete, Leonharda Birnbauma sa bude musieť veľkosť nemeckej siete do roku 2030 zdvojnásobiť.