Arménsko vo štvrtok uviedlo, že požiada medzinárodné spoločenstvo o pomoc v záujme zamedzenia "genocíde" v spornom regióne Náhorný Karabach. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach od 90. rokov dve vojny. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa etnickí arménski separatisti v Karabachu odštiepili od Azerbajdžanu.
Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné. Konflikt si dovedna vyžiadal už približne 30-tisíc obetí na životoch.
Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu takzvaného Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
"Politicko-vojenské vedenie Azerbajdžanu pripravuje etnickú čistku, genocídu v Karabachu," povedal arménsky premiér Nikol Pašinjan na zasadaní vlády v Jerevane.
Ruské mierové jednotky sú garantmi bezpečnosti obyvateľov Karabachu a ak ju nedokážu zaistiť, musia sa obrátiť na Bezpečnostnú radu OSN, aby zabránili genocíde," dodal Pašinjan s odvolaním sa na ruské sily pôsobiace v regióne.
Arménsky premiér ďalej uviedol, že ministerstvu zahraničných vecí v Jerevane nariadil v rámci OSN aktivovať "medzinárodný mechanizmus na zabránenie genocíde".
Pašinjan ďalej povedal, že jeho krajina bude iniciovať aj rokovania s vysokým komisárom OSN pre utečencov o návrate Arménov na Azerbajdžanom ovládané územia v Karabachu a do okolitých oblastí.