Spor o začlenenie jadrovej energie do nových pravidiel pre obnoviteľné zdroje rozdelil krajiny Európskej únie na dve podobne veľké skupiny, ktoré sa pred dnešným rozhodujúcim rokovaním s europoslancami nezhodli na spoločnom stanovisku. Zatiaľ čo zástancovia jadra, ako je Francúzsko či Česko, chcú otvoriť cestu k podpore jadrovej energie v rámci smernice stanovujúcej záväzný podiel obnoviteľných zdrojov, odporcovia na čele s Rakúskom sa stavajú rázne proti. Podľa diplomatických zdrojov sa dá očakávať dlhé nočné rokovanie, výsledok ktorého možno ťažko predpovedať.
Zástupcovia švédskeho predsedníctva Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu sa dnes večer pokúsia dohodnúť podobu smernice, ktorá má definovať obnoviteľné zdroje a záväzne stanoviť ich podiel na výrobe energie. Európska komisia vlani navrhla, aby v roku 2030 vyrábala EÚ 45 percent energie zo zdrojov, ako je slnko, vietor či voda. Záväzok sa týka únie ako celku, mnoho členských krajín vrátane Česka má národné ciele výrazne nižšie.
Samotnú diskusiu o výške cieľa, ktorú chcú niektoré krajiny znížiť na predtým navrhovaných 40 percent, však v posledných dňoch zatienila diskusia o možnej podpore nízkoemisného vodíka. Ten sa vyrába z vody elektrolýzou pri využití jadrovej energie.
"My jednoducho bez jadra nemôžeme dekarbonizačné ciele splniť," povedal novinárom po utorkovom ministerskom rokovaní čiastočne venovanom otázkam jadra český minister priemyslu Jozef Síkela. Dodal, že podľa neho sa v rokovaniach podarí nízkouhlíkový vodík v smernici zohľadniť. Jeho francúzska kolegyňa Agnès Pannierová-Runacherová vyhlásila, že jadrová energia urýchli v mnohých krajinách koniec neekologických zdrojov ako uhlie a že Európska únia pomôže dosiahnuť záväzok klimatickej neutrality.
Proti podpore nízkouhlíkového vodíka sa však stavia skupina odporcov jadra, podľa ktorých nepatrí akékoľvek zdroje energie vyrábané v jadrových elektrárňach medzi obnoviteľné.
"Chceme ambiciózne ciele, aby sme priniesli jasné usmernenie pre investorov i zákazníkov," vyhlásila rakúska ministerka energetiky Leonore Gewesslerová. Európska únia podľa nej potrebuje rýchle masívne investície do solárnych či veterných elektrární, od ktorých by nemala odvádzať peniaze podpora jadra.
Členské krajiny sa pokúsili zblížiť svoje pozície na popoludňajšom rokovaní veľvyslancov, kde mali na stole kompromis predložený švédskym predsedníctvom. Podľa textu, do ktorého ČTK nahliadla, by mohli členské štáty znížiť svoj podiel obnoviteľných palív k roku 2030, ak budú využívať menej ako 30 percent vodíka získaného z fosílnych zdrojov. To by malo nahrávať práve jeho výrobe za pomoci jadra, hoci tento zdroj v návrhu nebol priamo zmienený. Podľa informácií ČTK však tento návrh nezískal jasnú podporu veľvyslancov a švédske predsedníctvo ide do večerného rokovania s europoslancami bez jasného mandátu od členských krajín.