Chorvátski pohraničníci systematicky vytláčajú späť za hranice migrantov, ktorí sa cez krajinu snažia dostať ďalej do Európy. Na základe uniknutých policajných správ to tvrdí skupina médií, podľa ktorých sa tak potvrdzuje dlhodobé podozrenie z porušovania medzinárodných dohovorov zo strany chorvátskych úradov. Informovala o tom dnes agentúra APA. Vláda v Záhrebe vykonávanie takzvaných pushbackov dlhodobo popiera.
Médiá v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a Chorvátsku zverejnili asi 60 snímok obrazovky zachytávajúcich internú konverzáciu policajnej skupiny v aplikácii WhatsApp. Skupina niesla názov Operácia Koridor a jej členmi bolo asi 30 ľudí, vrátane šéfa chorvátskej hraničnej polície či hovorcu ministerstva vnútra v Záhrebe. Zistenia podľa médií naznačujú, že vytláčanie migrantov späť za hranice "malo systém a mohlo byť schválené z veľmi vysokých miest".
V správach, ktoré sa týkajú obdobia medzi augustom 2019 a februárom 2020, je uvedený počet zachytených skupín, štátna príslušnosť migrantov a miesto, kde boli zachytení. Celkovo bolo v správach zdokumentovaných viac ako 1300 zadržaných utečencov, z ktorých väčšina pochádzala z Pakistanu a Afganistanu.
Podľa médií konverzácia svedčí o tom, že policajti dohovárali nelegálne deportácie späť za hranice. V jednom prípade, keď bola v chorvátskom vnútrozemí zadržaná skupina 80 osôb, si policajt objednal vozidlo za účelom "prevozu a zadržania". "Je úplne jasné, že išlo o organizáciu nezákonného prevozu späť za hranice. Formulácia neponecháva žiadny priestor pre inú interpretáciu, "uviedol podľa serveru Novosti.hr expert na migráciu Bodo Weber.
Podľa ministra vnútra Davora Božinoviča bola whatsappová skupina určená pre operatívnu komunikáciu v boji proti prevádzačom. Povedal tiež, že všetky akcie týkajúce sa migrantov sú oficiálne evidované. Zopakoval tiež tvrdenia chorvátskych úradov, že pohraničníci nevykonávajú žiadne nelegálne deportácie migrantov späť za hranice. Nestalo sa, "že by im nebol ponúknutý azyl alebo medzinárodná ochrana", citovala Božinoviča agentúra HINA.
Podľa kódexu schengenského priestoru môžu byť migranti v niektorých situáciách vrátení späť, ak sú zachytení priamo na hraniciach, nie už však z vnútrozemia. Súčasťou schengenského priestoru bez hraničných kontrol sa Chorvátsko stalo v januári tohto roka, pred vstupom muselo prekonať skepsi niektorých členských krajín ohľadom schopnosti strážiť svoje hranice. Najväčšia časť migrantov smerujúcich po takzvanej balkánskej trase do strednej a západnej Európy sa pokúša preniknúť do Chorvátska cez bezmála 1000 kilometrov dlhú hranicu s Bosnou.