Dramatické prstence žiariace okolo modrobielej guličky - tak by sa dala opísať dnes zverejnená snímka vyhotovená vesmírnym teleskopom Jamesa Webba, ktorý zachytáva Urán. Ide o jedno z málo vyobrazení tejto planéty, ktoré vykresľuje aj tie najslabšie z prsteňov, a zároveň ide o ich doteraz najzreteľnejšiu snímku, uviedol americký Úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Ďalekú planétu obklopuje 13 prsteňov, z ktorých je na novozverejnenej snímke viditeľných 11. Niektoré sú tak jasné, že vyzerajú akoby sa spojili do jedného veľkého prstenca.
"Urán nikdy nevyzeral lepšie. Vážne," napísala NASA na Twitteri a pripomenula predchádzajúce snímky planéty, ktoré urobil Hubblov ďalekohľad, sonda Voyager 2 a Keckove ďalekohľady na Havajských ostrovoch. Tie najslabšie prachové prstene sa však podarilo zaznamenať len posledným dvom zariadeniam.
Urán, siedma planéta od Slnka, je od Zeme vzdialený 2,6 miliardy až 3,2 miliardy kilometrov, v závislosti od polohy oboch planét. Tento ľadový obor je štyrikrát širší ako Zem a okrem prsteňov ho obklopuje aj 27 malých mesiacov. Od ostatných planét Slnečnej sústavy sa Urán líši jedinečnou rotáciou; otáča sa na bok a okolo našej hviezdy obieha ako kutáľajúca sa lopta. Preto sa na snímkach zdá, že je Urán obklopený svojimi prsteňmi ako stred terča.
Prístroje sondy Voyager 2, ktorá okolo Uránu preletela v roku 1986, planétu ukázali ako v podstate bezvýraznú modrozelenú guľu. Na snímke Webbova ďalekohľadu je ale vidieť aj jasná oblasť pri póle obrátenom k Slnku - polárna čiapka. Na okraji tohto bieleho kruhu možno vidieť jasný oblak, druhý jasný bod leží naľavo, na pomyselnom okraji planéty. Podľa NASA oblaky pravdepodobne súvisia s búrkovou činnosťou.
Webbov teleskop vlani v septembri tiež zaznamenal jeden z najjasnejších snímok prsteňov okolo iného plynného obra, Neptúnu. Posledné zábery prstencov predtým priniesla tiež sonda Voyager 2, ktorá v roku 1989 okolo poslednej planéty Slnečnej sústavy preletela.
Teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od vlaňajšieho januára. Zariadenie, doteraz najvýkonnejšie svojho druhu, v hodnote desať miliárd dolárov je projektom NASA, Európskej vesmírnej agentúry a kanadskej vesmírnej agentúry CSA.