V Jemene sa dnes začala výmena takmer deviatich stoviek zajatcov medzi šiitskými povstalcami a tamojšou vládou, ktorú dohodli delegácie bojujúcich strán za sprostredkovanie OSN minulý mesiac v Ženeve. Informovala o tom agentúra Reuters. Ide o najväčšiu výmenu zajatcov v tejto vojne od októbra 2020, keď bolo prepustených asi tisíc ľudí. Výmena zajatcov ďalej posilňuje nádeje na obnovenie prímeria vo vojne, ktorá trvá od roku 2014. Vlaňajšie prímerie však bolo ukončené vlani v októbri.
O obnovení pokoja zbraní rokovala v meste Saná tento týždeň s povstalcami delegácie Saudskej Arábie spolu so zástupcami Ománu, ktorí pôsobia ako prostredníci pri rokovaniach. Delegácia odišla vo štvrtok a podľa agentúry AFP síce prímerie neuzavrela, ale dohodla sa na ďalšom kole rokovaní.
Medzi zajatcami, ktorých výmena potrvá tri dni, sú aj štyria novinári, ktorým hrozila poprava, a prominentné politické a vojenské osobnosti, uviedla agentúra AP. Prepustený má byť aj bývalý jemenský minister obrany Mahmúd Subajhí a brat bývalého prezidenta Abdar Rabbúa Mansúra Hádího Násir, obaja sú v rukách povstalcov od roku 2015.
Dnes štartujú prvé lety medzi povstalcami ovládanou metropolou Saná a juhojemenským Adenom, v ktorom sídli oficiálne uznávaná vláda. Prvých asi 300 zadržiavaných už bolo dnes prepustených, 70 z nich cestuje zo Saná do Adenu na palube dvoch lietadiel a 250 osôb letí z Adenu do Saná. Ďalšie lety sú plánované na sobotu a nedeľu, keď budú prepravení zajatci tiež zo Saná do Rijádu, metropoly Saudskej Arábie, ktorá v tomto konflikte podporuje od roku 2015 jemenskú vládu.
Terajšia výmena zajatcov je výsledkom rokovaní, ktoré za sprostredkovanie OSN a Medzinárodného výboru Červeného kríža bojujúce strany v Jemene obnovili minulý mesiac po tom, ako sa Irán a Saudská Arábia dohodli po siedmich rokoch na obnovení diplomatických vzťahov. Tento ozbrojený konflikt býva označovaný za zástupnú vojnu medzi sunnitskou Saudskou Arábiou a Iránom, ktorý podporuje šiitských povstalcov.
Vojna v Jemene, najchudobnejšej krajine arabského sveta, si vyžiadala vyše 150-tisíc obetí a ďalšie desiatky tisíc ľudí zomreli hladom či kvôli epidémiám cholery. Podľa OSN spôsobila jednu z najväčších humanitárnych katastrof na svete.