Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier dnes pri ceremónii k 80. výročiu povstania vo varšavskom gete požiadal o odpustenie za zločiny nacistického Nemecka. Zároveň v prítomnosti prezidentov Poľska a Izraela ďakoval za zmierenie. Steinmeier mal na popoludňajšej spomienkovej akcii pri Pomníku hrdinov geta príhovor ako vôbec prvý nemecký prezident. Už napoludnie sa Varšavou rozzneli mestské sirény a kostolné zvony pri príležitosti začatia pripomienok.
Nemci podľa Steinmeiera zločiny proti ľudskosti starostlivo plánovali a vykonávali. "Nemci prenasledovali, zotročovali, vraždili Židov a Židov Európy, Židov a Židov Varšavy s krutosťou a neľudskosťou, pre ktorých nám chýbajú slová," povedal spolkový prezident. "Stojím dnes pred vami a žiadam vás o odpustenie za zločiny, ktoré tu Nemci spáchali," povedal Steinmeier.
Zároveň podľa agentúry DPA za prítomnosti náprotivkov z Poľska a Izraela poďakoval za zmierenie oboch štátov s niekdajšími páchateľmi. To je podľa neho "nekonečne cenný dar". Zdôraznil, že Nemci si uvedomujú svoju zodpovednosť za úlohu, ktorú im zanechali preživší a mŕtvi. "Prijímame ho. Pre nás Nemcov neexistuje za zodpovednosťou za naše dejiny žiadna konečná čiara," povedal ďalej Steinmeier.
Nikdy viac
Najdôležitejšie poučenie z nemeckých dejín podľa Steinmeiera znie: "Nikdy viac! ". Nemci si vraj ponaučenie vzali. Nikdy viac znamená, že v Európe nesmie byť zločinná útočná vojna, ako je tá ruská proti Ukrajine. "Nikdy viac znamená: Stojíme pevne na strane Ukrajiny - spoločne s Poľskom a s našimi ďalšími aliančnými partnermi. Podporujeme Ukrajinu humanitárne, politicky a vojensky - spoločne s Poľskom a našimi aliančnými partnermi," vyhlásil nemecký prezident.
Povstanie v gete bolo namierené proti deportáciám desaťtisícov jeho židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov, hoci boj proti presile jednotiek SS bol od začiatku prakticky beznádejný. K pamätníku geta v poľskej metropole dnes prezidenti Andrzej Duda, Jicchak Herzog a Frank-Walter Steinmeier prišli preniesť reč a položiť vence. Popoludní sa rovnako všetci traja prezidenti spoločne odoberú do synagógy vo Varšave. Duda dnes Steinmeiera ešte pred pietnymi aktmi prijal na bilaterálne rokovania.
Duda dnes účastníkov povstania vo varšavskom gete ocenil ako spoločných hrdinov Izraela a Poľska. "Sú pre mňa a mnohých Poliakov predovšetkým symbolom statočnosti, odhodlanosti a odvahy," povedal poľský prezident.
Z bojovníkov už nikto nežije
Pre Steinmeiera bol dnešný prejav podobne ťažký ako ten na začiatku roka 2020 v pamätníku holokaustu Jad Vašem v Izraeli, poznamenala agentúra DPA. Vtedy nemecký prezident pred svetovým spoločenstvom jasne uznal nemeckú vinu za holokaust a sľúbil ochranu židovskému spôsobu života.
Steinmeier už v utorok v písomnom vyhlásení poďakoval prezidentom Poľska a Izraela za "zázrak zmierenia" a zdôraznil: "Je dodnes zázrak, že Židovky a Židky, Poľky a Poliaci nám Nemcom po zločinoch našich predkov vôbec podali ruku". Tento dar je podľa Steinmeiera takmer taký neuveriteľný ako niekdajšie zverstvá. "Dnes my všetci nesieme veľkú zodpovednosť za zachovanie tohto zázraku," napísal nemecký prezident.
Dnešné akcie sa konajú na počesť stoviek mladých Židov, ktorí sa v roku 1943 vo Varšave chopili zbraní, aby bojovali proti nacistickej presile. Z vtedajších bojovníkov už dnes nikto nežije. Niekoľko málo doteraz žijúcich očitých svedkov udalostí bolo v čase revolty väčšinou v detskom veku. Niektorí ľudia prišli na spomienkové akcie do Varšavy podľa AP až z Austrálie alebo zo Spojených štátov.
Tisíce papierových narcisov
Rovnako ako v minulých rokoch dnes po celej Varšave začali viac ako tri tisícky dobrovoľníkov rozdávať ľuďom papierové narcisy, aby si ich zavesili na bundy a kabáty. Ide o pamiatku na Marka Edelmana, posledného veliteľa židovského povstania, ktorý zomrel v roku 2009. Edelman si každé výročie povstania pripomínal tým, že položil kyticu týchto žltých kvetov k Pomníku hrdinov geta. Narcisy totiž farbou a tvarom pripomínajú žltú hviezdu, ktorej nosenie Židom vnútili nacisti.
Dobrovoľníci spolu s narcismi rozdávajú aj letáky stručne pripomínajúce históriu povstania, a to v poľštine, ukrajinčine a angličtine. Tento rok sa tradícia rozšírila aj do ďalších miest v Poľsku. "Chceme spolu rozdať 450-tisíc papierových kvetov. Toto číslo symbolizuje počet židovských žien a mužov zatvorených vo varšavskom gete v čase najväčšieho preľudnenia, na jar 1941," povedala novinárom koordinátorka projektu Zofia Bojanczyková.
Varšavské geto zriadili na jeseň 1940 nemeckí okupanti. Na malom priestore žilo približne 450-tisíc ľudí. V roku 1942 začali nacisti s ich deportáciami do vyhladzovacích a pracovných táborov. Len od júla do septembra bolo odvlečených alebo zavraždených 250-tisíc až 280-tisíc ľudí. Keď 19. apríla 1943 do geta vpochodovali jednotky SS, prepuklo povstanie slabo ozbrojeného hnutia odporu. Boje pokračovali až do polovice mája. Zabitých alebo deportovaných do koncentračných a vyhladzovacích táborov počas nich bolo viac ako 56-tisíc Židov.