Prezidenti stredoázijských republík sa zrejme len s predstihom niekoľkých málo dní rozhodli prísť na tohtoročnú vojenskú prehliadku, ktorú každoročne 9. mája organizuje Rusko na Červenom námestí v Moskve, vyplýva z článku analytického centra Carnegie. Minimálne dvom z nich krátko pred udalosťou zavolal priamo ruský prezident Vladimir Putin. Pôvodne sa na prehliadke očakávala účasť jedinej zahraničnej hlavy štátu, a to prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova. Ostatní stredoázijskí lídri totiž chápali, že účasť na ruských oslavách bude vyzerať ako podpora ich krajín pre ruskú inváziu na Ukrajinu, a preto sa pôvodne do Moskvy nechystali.
Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev napríklad koncom apríla uviedol, že mieni 9. mája, keď si jeho krajina rovnako ako Rusko pripomína porážku nacistického Nemecka v roku 1945, uctiť v Astane pamiatku padlých v druhej svetovej vojne. Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev zase nariadil zorganizovať v Taškente ohňostroje, čím dal najavo, že im mieni sám prihliadať. Súdiac podľa všetkého sa teda stredoázijským prezidentom okrem Žaparova podarilo z účasti na oslavách v Moskve slušne vyhovoriť. Lenže potom ich začal obvolávať priamo Putin, upozorňuje analýza.
Pozvánky na prehliadku v podobe Putinových telefonátov prišli len niekoľko dní pred oslavami. Správy o telefonátoch sa pritom neobjavovali na stránkach Kremľa, ale na weboch tlačových služieb jednotlivých prezidentov. V prípade prezidenta Tadžikistanu Imomaliho Rachmona to bolo 5. mája, v prípade hlavy Turkméstanu Serdara Berdymuhamedova 7. mája. Pokiaľ ide o Tokajeva a Mirzijojeva, tak tí sa obmedzili na to, že jednoducho zverejnili fotografiu zo schodov do lietadla. Popri prezidentoch stredoázijských krajín boli v stredu s Putinom na tribúne tiež bieloruský prezident Alexander Lukašenko a premiér Arménska Nikol Pašinjan.
Pozvanie z Moskvy sa prezidenti stredoázijských republík nakoniec zrejme neodvážili odmietnuť vzhľadom na to, že predpovedať reakciu Moskvy na prípadné odmietnutie bolo zložité. Zároveň vedeli, že hoci na medzinárodnej scéne ich cesta do Moskvy nebude vyzerať najlepšie, zo Západu za obyčajnú účasť na prehliadke žiadne postihy neprídu, píše sa tiež v analýze.
Po začiatku vojny na Ukrajine si stredoázijské krajiny uvedomovali dvojité nebezpečenstvo, upozorňuje Carnegie. Na jednej strane sa obávali, že po nich Moskva bude vyžadovať podporu vyjadrenú tak slovami, ako aj činmi, a na druhej strane, že Západ ich bude hádzať do jedného vreca s agresorským Ruskom. Vzťahy so Západom, ktorý sa usiluje o izoláciu Ruska na medzinárodnej scéne, sú pre nich pritom nemenej dôležité ako tie s Moskvou a Pekingom. O tom svedčí aj skutočnosť, že k neľúbosti Moskvy neraz hostili západné delegácie, ktoré s miestnymi predstaviteľmi konzultovali sankcie uvalené na Rusko.
Stredoázijskí lídri sa už vyše roka snažia od témy vojny na Ukrajine čo najviac dištancovať. Verejne Putina alebo vojnu na Ukrajine neodsúdili a k západným sankciám sa nepripojili, aj keď so Západom spolupracujú na ich dodržiavaní. Na druhej strane ale ukrajinské regióny, ktoré Moskva po ich obsadení svojimi silami vyhlásila za ruské, ako súčasť Ruska neuznali.