Rusko za vlády prezidenta Vladimíra Putina využíva digitálne technológie na sledovanie, cenzúru a kontrolu vlastného obyvateľstva. Uvádzajú to ochrancovia ľudských práv, podľa ktorých v Rusku vzniká tzv. "kybernetický gulag" - tento pojem je historickým odkazom na sovietske pracovné tábory politických väzňov. Nové sledovacie technológie prekvapujú aj v krajine s dlhou históriou špehovania svojich občanov.
Kamery na každom rohu
Aj keď si ruská novinárka a aktivistka Jekaterina Maksimovová nemôže dovoliť meškať, vyhýba sa jazde moskovským metrom, teoreticky pre ňu najrýchlejšou trasou. Dôvodom je, že len počas posledného roka ju tam päťkrát zadržali kvôli všadeprítomným bezpečnostným kamerám so systémom rozpoznávania tváre. Policajti jej ozrejmili, že dôvodom sú kamery, ktoré vždy reagovali na jej sken jej tváre, hoci sa často zdalo, že sami nechápu prečo. Po pár hodinách ju vždy pustili na slobodu.
„Vyzerá to tak, že som v nejakej databáze,“ uviedla Maksimovová, ktorú v minulosti zadržali už dvakrát: v roku 2019 po účasti na demonštrácii v Moskve a v roku 2020 kvôli ekologickému aktivizmu.
Pre mnoho Rusov sa čoraz ťažšie darí vyhývať kontrole úradov. Vláda aktívne sleduje účty na sociálnych sieťach, v prípade aktivistov využíva aj spomínané sledovacie kamery.
Táto databázová platforma, ktorú kedysi používatelia chválili pre ľahkú navigáciu pri riešení byrokratických úloh, je teraz využívaná ako nástroj štátnej kontroly. Úrady ju majú v pláne používať na doručovanie vojenských predvolaní - chcú tak zmariť pokusy niektorých obyvateľov o vyhnutie sa odvodu neprevzatím dokumentov.
„Kremeľ využíva výhody digitalizácie a snaží sa využiť všetky príležitosti k štátnej propagande, na sledovanie ľudí a na to, aby odhalil anonymných užívateľov internetu,“ uviedol Sarkis Darbinjan zo skupiny Roskomsvoboda, ktorá bojuje proti reštrikciám na internete. Kremeľ túto skupinu už stihol označiť za zahraničných agentov.
Zlom nastal po protestoch koordinovaných cez internet
Niekdajšia zdanlivá ľahostajnosť Kremľa k digitálnemu monitorovaniu sa podľa všetkého zmenila po masových protestoch v rokoch 2011 a 2012, ktoré sa koordinovali práve cez internet. Ruské úrady v reakcii sprísnili kontrolu siete.
Niektoré predpisy im umožnili blokovať internetové stránky, ďalšie umožnili mobilným operátorom a poskytovateľom internetu uchovávať záznamy hovorov a správ, a v prípade potreby boli schopní zdieľať tieto dáta s bezpečnostnými zložkami. Ruské úrady tlačili aj na spoločnosti ako Google, Apple či Facebook, aby ukladali používateľské dáta na ruské servery, no zatiaľ bez výsledkov.
Ruská strana v minulosti avizovala plány na vybudovanie akéhosi suverénneho internetu, ktorý budú môcť v prípade potreby odrezať od okolitého sveta.
Mnoho odborníkov označilo prvotné monitorovacie snahy za márne a neúčinné - zásahy Kremľa do tohto prostredia ale nabrali na intenzite. Keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, reakciou bol narást cenzúry a perzekúcii za príspevky a komentáre na sociálnych sieťach. Tento zásah Kremľa vtedy prekonal všetky doterajšie rekordy.
Skupina Net Freedoms, ktorá sa zaoberá právami a ich porušením na internete, uviedla, že ruské úrady v roku 2022 zablokovali alebo odstránili viac ako 610 tisíc webových stránok, čo je najviac počas jedného roka za uplynulých 15 rokov. Rekordných 779 ľudí následne čelilo trestnému stíhaniu kvôli komentárom a príspevkom na internete.
Prísnejšie zákony z roku 2014 sa zamerali práve na užívateľov sociálnych sietí ich online aktivity. Kvôli ich interakciám úrady vyšetrovali stovky ľudí - väčšinou išlo o užívateľov populárnej ruskej sociálnej siete VKontakte, ktorá má údajne spolupracovať s ruskými inštitúciami.
Tieto úrady sa zamerali najmä Facebook, Twitter, Instagram a Telegram. Približne týždeň po invázii Rusko zablokovalo prístup na Facebook, Instagram a Twitter a používatelia týchto platforiem sa často stali predmetom vyšetrovaní.
Niekoľkoročné tresty a pokuty pre príspevky na sociálnych sieťach
Napríklad šesťdesiatpäťročná Marina Novikovová bola tento mesiac v sibírskom meste Seversk odsúdená za šírenie nepravdivých informácií o armáde vo svojich protivojnových príspevkoch na sieti Telegram - trestom bola "len" finančná pokuta.
Moskovský súd minulý týždeň poslal do väzenia na sedem rokov opozičného aktivistu Michaila Krigera. V tomto prípade išlo o vyvolávanie nenávisti príspevkom na Facebooku z roku 2020, v ktorom podľa prokurátora napísal, že prezident Vladimír Putin by mal byť obesený. Známa blogerka Nika Bielocerkevská, ktorá žije vo Francúzsku, bola v jej neprítomnosti odsúdená na deväť rokov väzenia za svoje príspevky o vojne na instagrame. Podľa úradov šírila klamstvá o armáde.
Ochrancovia ľudských práv majú strach z toho, že sa cenzúra bude rozširovať vďaka systémom umelej inteligencie, ktoré sú schopné monitorovať nezákonný obsah na sociálnych sieťach a webových stránkach.
Regulátor mediálneho trhu Roskomnadzor vo februári oznámil spustenie systému Oculus - ide o umelú inteligenciu, ktorá vyhľadáva zakázaný obsah na fotografiách a vo videách na internete. Oculus dokáže zanalyzovať viac ako 200 000 snímok za deň, zatiaľ čo človek ich dokáže analyzovať približne 200. Ďalšie dva pripravované systémy umelej inteligencie budú zamerané na prehľadávanie textových materiálov.
Ruské úrady zrejme pracujú aj na vývoji aplikácií, ktoré dokážu zbierať informácie zo sociálnych sietí, messengerov a uzavretých internetových komunít, myslia si bieloruskí hackeri zo skupiny Cyber Partisans.
„Teraz je bežné sa Rusom vysmievať, hovoriť, že majú staré zbrane a nevedia, ako bojovať, ale Kremeľ je veľmi dobrý v dezinformačných kampaniach a má k dispozícii špičkových IT expertov, ktorí vytvárajú extrémne účinné a veľmi nebezpečné produkty,“ uviedla koordinátorka skupiny Juliana Šemetovecová.
V rokoch 2017 až 2018 zaviedli moskovské úrady systém pouličných kamier s technológiou rozpoznávania tvárí. Počas pandémie v roku 2020 tak boli schopné vysledovať a pokutovať tých, ktorí porušovali zákazy vychádzania.
Odvodom sa nevyhli, nájdu si vás aj v hromadnej doprave
V tom istom roku ruské médiá informovali o vybavení škôl novými kamerami. Ruský denník Vedomosti vtedy napísal, že budú prepojené so systémom rozpoznávania tvárí. Systém získal názov Orwell podľa britského spisovateľa Georgea Orwella, autora slávneho románu 1984. V ňom autor opisuje život obyčajných ľudí v totalitnej tyranii, ktorú riadi Veľký brat.
Keď v roku 2021 vypukli protesty po uväznení opozičného vodcu Alexeja Navalného, ruské úrady využili tento systém na vystopovanie a zadržanie tých, ktorí sa účastnili na protestoch. Po oznámení čiastočnej mobilizácie pomáhal nájsť jednotlivcov, ktorí sa vyhýbali odvodu.
V jednom z prípadov polícia zastavila v moskovskom metre muža, ktorý nereagoval na mobilizačnú výzvu. Polícia mu následne povedala, že ich na to upozornil systém rozpoznávania tvárí. Agentúre AP to popísala jeho manželka, ktorá si z bezpečnostných dôvodov nepriala zverejniť svoje meno.
Databázy sú štátnym tajomstvom, zamerali sa aj na taxikárov
Aktivistka Jekaterina Maksimovová, ktorú opakovane zadržali počas cesty metrom, sa na svoje zatknutia opakovane sťažovala, ale bez úspechu. Úrady uviedli, že vzhľadom na predchádzajúce zatknutia má polícia právo na jej zadržanie - aj keby malo ísť len o nezáväzný rozhovor. Maksimovová uviedla, že jej úradníci odmietli vysvetliť, prečo je vedená v ich sledovacích databázach - tieto informácie označili za štátne tajomstvo. Maksimovová sa spolu s jej právnikom odvolali proti rozhodnutiu súdu.
"V Moskve sa aktuálne nachádza 250 tisíc monitorovacích kamier, pri vchodoch do obytných budov, vo verejnej doprave aj na uliciach,“ uviedol Sarkis Darbinjan zo skupiny Roskomsvoboda. Podobné systémy fungujú aj v Petrohrade a ďalších veľkých mestách ako Novosibirsk či Kazaň.
Aj podľa ruskej politologičky Tatjany Stanovajovej vytvára vláda štátny systém totálneho digitálneho sledovania, nátlaku a trestov. Napríklad v decembri jeden zo zákonov nariadil taxislužbám, aby zdieľali svoje databázy s tajnou službou FSB, ktorá je nástupníkom sovietskej KGB. FSB tak získala prístup k dátam o cestujúcich, ich trasám a platbám. "Kybernetický gulag, o ktorom sa počas pandémie aktívne hovorilo, teraz nadobúda skutočnú podobu," uzavrela Stanovajová.