Tento článok si môžete pozrieť aj v interaktívnej verzii tu.
„Do práce dnes častejšie behávam. Je to nielen zdraviu prospešné, ale ušetrím aj na benzíne. Tiež sa snažím so svojimi spolubývajúcimi robiť spoločné nákupy potravín. Sledujeme výhodné ponuky a akcie na veci, ako je rastlinný olej alebo mäso, ktoré si môžeme rozdeliť,“ zdôveril sa pre portál Trust.org Obed Mukwebo, ochrankár z Juhoafrickej republiky.
Internetová stránka Trust.org patrí do portfólia nadácie Thomson-Reuters. Tá sa venuje príbehom, ktorými sa bežné médiá obvykle nezaoberajú, takzvaným “underreported stories”. Výpoveď Obeda Mukwebu je súčasťou série článkov o osudoch ľudí postihnutých infláciou. Alebo aj krízou spojenou s rastúcimi nákladmi na živobytie – a v mnohých prípadoch aj nákladmi na samotné prežitie.
Táto kríza sa nevyhla ani Slovensku, na svete je však množstvo krajín, ktorých obyvatelia sú vystavení náročnejším výzvam, než je štandardom u nás. Jednou z postihnutých je práve aj Juhoafrická republika. Juhoafričania sa dnes obávajú rastúcej kriminality, za ktorou vidia práve infláciu, teda stúpajúce ceny potravín a paliva. Na našej planéte však nejde o ojedinelý prípad.
Vek kríz
Krízové roky od pandémie COVID-19, ktorú vystriedala ruská vojna na Ukrajine, nepociťujú len priami aktéri, ale prakticky celý svet, upozorňuje Svetová banka. Tá vo svojej správe varuje pred “stratenou dekádou”, ktorá hrozí svetovej ekonomike.
Hoci Rusko a Ukrajina nepatria medzi svetové ekonomické veľmoci, obe krajiny sú integrované do svetovej ekonomiky cez vývoz strategických komodít. Ide najmä o plyn, ropu, obilie, ale aj mnohé ďalšie. To sa premieta do rýchlo rastúcej inflácie naprieč planétou. Niektoré krajiny sú však rastom cien životných nákladov postihnuté viac než iné.
Od dodávok energií závisia prakticky všetky odvetvia národných hospodárstiev, zdraženie energií je tak hnacím motorom súčasnej vysokej inflácie takmer na celom svete. Na Slovensku tak napríklad podľa Európskej komisie dosiahla v decembri inflácia 15 percent, náš štatistický úrad v marci nameral 14,8 percentný medziročný rast. V Európe pritom patríme ku krajinám s vyššou infláciou.
Inflačný mix v jednotlivých krajinách sa však líši a napríklad v krajinách globálneho Juhu na obyvateľov vplýva aj rast cien dovážaných hnojív či základných potravín. V HN Globálne sme sa preto pozreli aj do viacerých krajín, ktorým sa v slovenských médiách obvykle nevenujeme.
Nigéria má drahý benzín, aj keď ťaží ropu
Podľa údajov Medzinárodného menového fondu dosiahol priemerný rast cien na svete v roku 2022 8,7 percenta. Medzi jednotlivými krajinami sú však veľké rozdiely. Ako ukazuje portál Financial Times, ktorý agreguje dáta z národných štatistických úradov, napríklad inflácia v Číne – podľa oficiálnych dát – nepresiahla tri percentá, z Európy je zas premiantom Španielsko s podobnými číslami.
Na opačnej strane škály je v našom blízkom okolí Maďarsko, ktoré má nielen dlhodobý problém s rastom cien, ale dnes má dokonca vyššiu infláciu než ruskou vojnou postihnutá Ukrajina. Globálne však ani maďarský 25-percentný rast cien nie je tým najhorším. Pre lepšiu ilustráciu sme preto oslovili novinárov a analytikov v Ghane, Nigérii, Pakistane a Ugande.
Začnime Nigériou. Tá dnes prežíva rast cien porovnateľný so Slovenskom, hoci v iných ukazovateľoch, napríklad miere chudoby, nie sú tieto krajiny porovnateľné. Krajina je druhým najväčším producentom ropy v Afrike (len v roku 2022 ju predbehla Angola), čo by jej malo situáciu uľahčiť.
„Ceny ropy sú momentálne veľmi kolísavé,“ vysvetľuje pre HN Globálne tamojší novinár Philip Jakpor. Krajina s tým však podľa neho nedokáže efektívne pracovať. Podľa miestnych analytikov je tak za rýchlym rastom cien v krajine zlá vládna politika a slabý manažment ropného priemyslu.
Krajina preto podľa Jakpora nielenže nedokáže reagovať na zvýšený dopyt po rope napríklad z Európy, ale rastú aj ceny paliva pre miestnych. Cena základného benzínu na čerpačkách tak podľa neho poskočila zo 165 nigérijských naira na 350 naira za liter. Tamojší národný štatistický úrad hovorí o 57 percentnom medziročnom nárastie cien.
Ruská vojna však nie je jediným faktorom, ktorý negatívne vplýva na spotrebiteľov v krajine. Rast cien potravín Jakpor pripisuje aj záplavám, ktoré krajinu postihli v roku 2022. „Po katastrofálnych záplavách, ktoré zasiahli poľnohospodárstvo v nigérijskom ´potravinovom páse´, ceny vzrástli takmer o polovicu a ľudia sa čoraz viac uchyľujú k lacnejším alternatívam jedla a obmedzujú luxus.“ Cena ryže, ktorá je základnou tamojšou potravinou, napríklad medziročne poskočila o 80 percent.
Riešením, ku ktorému miestni vzhliadali, boli februárové voľby, ktoré by mohli zvrhnúť neefektívnu vládnu moc. Podľa miestnych nezávislých predstaviteľov však mohli byť zmanipulované a k zmene čelného predstaviteľa krajiny nedošlo.
V Ghane už nejde len o uskromnenie sa
Najviac infláciou postihnutou krajinou v Afrike, ale aj vo svete, je Zimbabwe. Tamojšie problémy sú však dlhodobého rázu. Druhou africkou krajinou s najvyššou infláciou je Sudán, tamojší rast cien je však takisto dlhodobejší a dnes sa prepadá do občianskej vojny. Treťou v poradí je Ghana, kde ceny začali rásť až v minulom roku „Podľa oficiálnych údajov naša inflácia v decembri 2022 presiahla 50 percent. To sa prejavuje najmä pri raste cien potravín,“ vysvetľuje Mary Ama Kudom-Agyemang, novinárka z Ghany.
Vysvetľuje, že rastom cien sú postihnuté všetky vrstvy spoločnosti, rozpočty domácností poskočili. „Vo väčšine prípadov sa potraviny predávajú minimálne o 50 percent drahšie, než sa predávali pred rokom,“ vysvetľuje. Spomína napríklad detskú výživu, ktorej cena výrazne narástla. „A to isté platí pre lieky,“ ilustruje.
Spomína aj priamy dopad rastúcich cien. Od prechodu ľudí z vlastných áut do miestnych minibusov „trotro”, až po fatálne prípady spojené s podvýživou. „Terajší rast cien totiž nie je len o stravovaní, ale o samotnom prežití,“ hovorí Kudom-Agyemang.
V obci Jema, odkiaľ novinárka pochádza, umrelo novorodeňa jej bratranca. Jeho rodina si nemohla dovoliť kúpiť dojčenské mlieko, ktoré dieťa potrebovalo, lebo jeho mama bola chorá. Kúpili jej teda aspoň náhradu na báze kukurice. „Dieťaťko do dvoch dní umrelo. Cerelac (náhrada na báze kukurice) je cenovo dostupná, ale je určená až deťom od polroka.“
Situácia podľa nej povedie k erózii socioekonomického rozvoja, ktorý krajina v poslednom období dosiahla. Nezamestnanosť opäť narastie, podobne ako chudoba a rozšíria sa spoločenské patológie. Ako je napríklad konzumácia alkoholu či nárast domáceho násilia. „Obyvatelia zároveň stratili a ďalej strácajú dôveru vo vládu a jej schopnosť konať v súlade s verejným záujmom,“ vysvetľuje.
V Ugande inflácia niektorým deťom bráni chodiť do školy
Uganda, krajina trochu na juhovýchod od pomyselného stredu Afriky, je ďalšou krajinou, ktorej situáciu ovplyvnila ruská vojna aj celosvetová pandémia COVID-19, vysvetľuje ugandský novinár Hamimu Masudi. „Najviac zasiahnutý bol sektor dopravy, čo spustilo dominový efekt v prakticky každom sektore hospodárstva, vrátane poľnohospodárstva, od ktorého väčšina Uganďanov závisí. Zamestnaním, aj obživou,“ objasňuje Masudi.
Najviac postihnutý bol podľa Masudiho neformálny sektor – to sú napríklad pouliční predavači a ľudia v marginalizovaných oblastiach miest. Napríklad v slumoch. „Mohli za to v prvom rade dopady pandémie a lockdownov, ale ruská vojna na Ukrajine situáciu zhoršila,“ vysvetľuje. Pohonné hmoty podľa neho dočasne zdraželi až o 50 percent a dostali sa až k siedmim tisíckam ugandských šilingov, čo je približne 1,65 eura za liter. Okrem toho sa podľa Masudiho rast cien prejavil predovšetkým cez importované potraviny. Napríklad múku.
Dnešná situácia je pre Uganďanov náročná, zvlášť pre časti spoločnosti pod hranicou chudoby. A teda ľudí, ktorí musia prežiť za menej než 2,15 medzinárodného dolára (nejde o americký dolár) na deň. Pod touto hranicou v krajine žije viac než 40 percent obyvateľov. Z tej sumy si musia vyplatiť všetko – stravu, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, školné pre deti. To robí tamojších chudobných veľmi zraniteľnými proti akýmkoľvek nárastom cenovej hladiny.
Situácia v krajine vytvára sociálne napätie, verejnosť požaduje, aby vláda zasiahla a chudobných podporila úľavami na daniach či priamou podporou, hovorí Masudi. „Došlo tiež k nárastu kriminality a mnohé rodiny sa prepadli ešte hlbšie do chudoby. Objavili sa tiež prípady, keď deti predčasne ukončili školskú dochádzku preto, lebo si ich rodičia nemôžu dovoliť zaplatiť školné,“ približuje situácii Hamimu Masudi.
V Pakistane za infláciou vidia aj chyby vlády
Podľa pakistanského novinára Kunwara Khuldun Shahida presahuje tamojšia inflácia 30 percent – a ako podotýka, Medzinárodný menový fond predpokladá ďalší rast cien aj v tomto roku.
Shahid podotýka, že korene inflácie sa síce dajú nájsť aj v pandémii a ruskej vojne na Ukrajine, ale za väčšiu časť problémov si môže krajina sama. „Ekonomická kríza sa najviac prejavuje v rastúcich cenách potravín, keď ceny niektorých základných potravín, napríklad múky, sa za posledný rok bezmála zdvojnásobili,“ hovorí.
Podotýka, že hoci sa nárast cien týka predovšetkým tých najchudobnejších, zároveň sa dotýka aj všetkých ekonomicky aktívnych. „Významne tým trpí napríklad obchodný sektor, ktorý je závislý od dovozu, ktorý sa stal až neskutočne drahým.“ K rastu cien importu podľa neho pomohla aj padajúca rupia, ktorá sa stala najnestabilnejšou menou v Ázii. „Na konci januára napríklad stratila 14,36 percenta svojej hodnoty len v priebehu troch dní, čo sa následne prejavilo v náraste cien pohonných látok o 11 percent.“
Zatiaľ čo tí najchudobnejší v krajine infláciou trpia, tí bohatší, ktorí majú svoje úspory v iných menách, na nej naopak profitujú, vysvetľuje Shahid. „Tých najbohatších a vládnuce elity sa inflácia prakticky nedotýka,“ dopĺňa.
Prepad kúpnej sily a nárast počtu ľudí pod hranicou chudoby sa však podľa neho môže prejaviť bezprecedentnými sociálnymi nepokojmi. „Pre vládnucu elitu zvyknutú na spoločnosť, ktorá neodporuje, to môže byť nečakané,“ uzatvára Shahid.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Text vznikol v rámci predmetu Globálna rozvojová žurnalistika a autorkou je študentka Nikola Bartošová. Program spolufinancujú SlovakAid a Európska únia.
