V utorok 6. júna 2023 došlo k tomu, čo mnohí predpovedali vlastne už od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. A to, že dôjde k zničeniu obrovskej Kachovskej priehrady.

Či tak urobili Rusi, či Ukrajinci, nasledujúce riadky neriešia. Text, ktorý vznikol na konci októbra minulého roka, analyzuje vplyv takejto akcie na vývoj konfliktu a pripomína, že vo vojnách hrala voda (prístup k nej) často kľúčovú úlohu.

Vyhodia Rusi do povetria Kachovskú priehradu, aby doslova utopili ukrajinskú armádu? Alebo Kachovku zničia naopak Ukrajinci, aby odstrihli momentálne ruský Krym od zdroja sladkej vody? Voda menila bitky a vojny v praveku a mení ich aj dnes, v časoch dronov a bombardovania podľa GPS súradníc.

Čitatelia tradičných textov vedia, že morská voda zahubila armádu egyptského faraóna do posledného muža. Vlny riečky Bruinen zastavili Nazgulov, prsteňové príšery, keď prenasledovali Froda Bublíka. A máme aj lepšie historicky doložené príbehy.

Mesto Nová Kachovka je pod vodou, záplavová vlna dorazila do Chersonu

Voda je zdrojom života, ale aj živlom, ktorého silu sa ľudia snažia od pradávna skrotiť a ovládnuť. Alebo ju použiť ako zbraň rovnako tak ničivú ako nevypočítateľnú. Keď ju protivníkovi odopriete, vyvoláte neúrodu, hlad a smrť. Keď mu ju naopak dodáte v príliš veľkom množstve, vyženiete ho z domovov a znehodnotíte jeho pôdu. Výsledkom je zase skaza a smrť. Zaplavenie nepriateľského, či dokonca vlastného územia počas vojnových operácií je stará zbraň, ku ktorej sa uchyľujú väčšinou tí, ktorým už mnoho ďalších možností nezostáva.

Najnovšie si vodným živlom pomohli proti ruskej agresii Ukrajinci. Riadene s rôznou intenzitou vypúšťali vodu z priehrad na riekach Irpin či Teteriv a podmáčali alebo úplne zaplavili niektoré oblasti, napríklad dedinu Demydiv, aby donútili ruských útočníkov presmerovať ich útočné trasy tam, kde to bolo pre ukrajinské ozbrojené sily výhodné.

Útok na Novu Kachovku je ďalším príkladom ruskej agresie na Ukrajine, vyhlásila prezidentka Čaputová

Teraz sa do centra pozornosti dostáva aj jedno z najväčších ukrajinských vodných diel - Kachovská priehrada, z ktorej cez Severokrymský kanál prúdi voda aj do severného, ​​teraz Rusmi okupovaného, Krymu. Obe strany sa teraz obviňujú, že chcú priehradu v záujme svojich vojenských cieľov zničiť, a bleskovou záplavou tak vyvolať humanitárnu aj enviromentálnu katastrofu nebývalých rozmerov.

Ničitelia priehrad

Využiť vodnú hmotu ako zbraň môže byť účinné, ale aj nesmierne riskantné a dvojsečné. Presvedčiť sa o tom mohli napríklad holandskí povstalci počas osemdesiatročnej alebo aj holandskej vojny za nezávislosť (1568 – 1648).

V snahe vyrovnať vojenskú prevahu nepriateľských Španielov ničili na území dnešného severného Belgicka a juhozápadného Holandska priehrady a zámerne spôsobovali rozsiahle záplavy. Ako však podotýka historický geograf Adriaan de Kraker z Vrija Universiteit v Amsterdame, plán sa vymkol kontrole a minul sa so svojimi cieľmi. Mal devastujúci vplyv na krajinu, ktorá zostala po celé generácie prakticky neobývateľná a neobrábateľná.

Po opadnutí vody pokryla zem, zvyšky budov a ciest silná vrstva hliny a výrazne sa zvýšila salinita pôdy. Napriek tomu Holanďania zaplavovanie ako obrannú vojenskú stratégiu úplne neopustili. Potom, čo získali od Španielska nezávislosť, si vytvorili vodnú priekopu či líniu, za ktorou sa od 17. storočia až prakticky do 60. rokov 20. storočia v dobách ...