Západné krajiny si otvorene kladú za cieľ podkopať vnútropolitickú stabilitu v Rusku pred prezidentskými voľbami v budúcom roku, vyhlásil dnes šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pri rokovaní komisie pre medzinárodnú spoluprácu vládnucej strany Jednotné Rusko.
"Neustáva pomýlená prax zasahovania do vnútorných záležitostí zvrchovaných krajín. Podoby tohto zasahovania bývajú najrôznejšie, vrátane hrozieb, vydierania a organizovania farebných revolúcií. Krvavý štátny prevrat, ktorý sa podaril v roku 2014 na Ukrajine, sa pokúšali zopakovať o šesť rokov neskôr v Bielorusku. Neúspešne. Ale zjavne s tým neprestali, otvorene si stanovili za cieľ podkopať vnútropolitickú stabilitu našej krajiny, najmä v súvislosti s prezidentskými voľbami v budúcom roku," vyhlásil Lavrov podľa ruskej tlačovej agentúry TASS.
Lavrov hovoril o vyhnaní proruského prezidenta Viktora Janukovyča z Kyjeva prozápadnými demonštrantmi vo februári 2014 ako o "krvavom štátnom prevrate", bez toho, aby sa zmienil, že krviprelievanie rozpútali Janukovyčove poriadkové sily streľbou do protestujúcich.
V lete 2020 v Bielorusku vypukli dovtedy nebývalé protesty proti autoritárskemu režimu po tom, čo úrady opäť vyhlásili víťazom prezidentských volieb Alexandra Lukašenka. Podľa opozície a Západu boli výsledky volieb sfalšované, ale Lukašenko za podpory Moskvy protesty potlačil.
V Rusku po rozpútaní vojny proti Ukrajine režim prezidenta Vladimira Putina donútil rad opozičných politikov k emigrácii, alebo ich uväznil. Úrady tiež skoncovali s nezávislými médiami. Za vyslovenie kritického názoru na vojnu či na pomery v krajine nanovo hrozí dlhoročné väzenie.
Ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého rozkaz vlani vo februári ruské vojská vpádom na Ukrajinu rozpútali najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, ešte neoznámil, či sa bude v budúcom roku uchádzať o znovuzvolenie do čela štátu na ďalších šesť rokov.