Členské krajiny Európskej únie sa dnes na prvýkrát nezhodli na reforme trhu s energiami, ktorá má predísť opakovaniu minuloročného rekordného zdražovania elektriny. Únijným ministrom energetiky sa nepodarilo prekonať rozdiely v názoroch na podporu uhoľných elektrární či na podmienky regulácie cien. Skupina krajín vrátane Nemecka a Talianska sa podľa diplomatických zdrojov ČTK po viac ako osemhodinovom rokovaní postavila proti návrhu, ku ktorého doladeniu by sa tento piatok mali vrátiť veľvyslanci členských krajín. Ak sa štátom na druhý pokus dohoda podarí, budú v druhej polovici roka o konečnej podobe pravidiel rokovať s poslancami Európskeho parlamentu.
Európska komisia v marci v reakcii na minuloročnú energetickú krízu prišla s návrhom úprav fungovania energetického trhu. Časť najmä juhoeurópskych krajín požadovala zásadnú reformu vrátane oddelenia cien plynu a elektriny, po tlaku skupiny štátov na čele s Nemeckom však zmeny nebudú také výrazné.
Návrh, o ktorom dnes rokovali ministri, počíta s povinným rozšírením ponuky kontraktov pre domácnosti aj firmy zaručujúce aj zmluvy s pevnou cenou elektriny. Na trhu by sa mal zvýšiť podiel dlhodobých zmlúv prispievajúcich k cenovej stabilite. Popri dlhodobých kontraktoch majú dôležitú úlohu zohrať aj takzvané dvojcestné rozdielové zmluvy pri verejnej podpore investícií do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra. Tie majú zaručiť pevné ceny elektriny a tiež čiastočne znížiť vplyv ceny plynu na ich tvorbu.
Štáty sa však dnes nezhodli na detailoch podmienok, za ktorých budú tieto zmluvy s fixnou cenou zabezpečovať prerozdelenie ziskov z výroby energie. Pokiaľ sa trhová cena elektriny zvýši nad cenu v zmluve, môže štát nadbytočné príjmy rozdeliť medzi spotrebiteľov, ak naopak klesne, doplatia výrobcovia rozdiel od ceny stanovenej v kontrakte.
"Veľa sme sa priblížili, ale rozdiely v konkrétnych formuláciách sme zatiaľ úplne neprekonali," povedala po rokovaní švédska ministerka energetiky Ebba Buschová, ktorej krajina Rade EÚ predsedá a pripravila dnešný kompromisný návrh. Švédsko sa podľa nej pokúsi do konca mesiaca, kedy odovzdá predsedníctvo Španielsku, doviesť štáty k dohode.
Vyriešiť budú musieť aj ďalší zásadný spor, ktorý bol podľa diplomatov pri dočasnej podpore uhoľných elektrární. Tie majú krajinám s nedostatkom výroby z jadrových či obnoviteľných zdrojov zaručiť núdzovú kapacitu výroby energie a predísť výpadkom jej dodávok pre spotrebiteľov. Návrh švédskeho predsedníctva, ktorý vyšiel v ústrety najmä Poľsku značne závislému na uhlí, sa nepáčil mnohým členským štátom presadzujúcim podporu výhradne pre bezemisné zdroje energie. Zástupcovia Nemecka, Rakúska alebo Španielska pred konaním dávali najavo, že sa nehodlajú so ústretovosťou k uhliu zmieriť. Napríklad nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck vyhlásil, že je v rozpore s klimatickými cieľmi EÚ.
"Ak majú niektoré krajiny pocit, že táto výnimka pomôže na zaistenie ich energetickej bezpečnosti, tak tomu rozumiem," povedal naproti tomu novinárom český minister priemyslu Jozef Síkela. Dohoda podľa neho prinesie stabilné ceny aj pre domácnosti a firmy v Česku, ktoré s jej uzavretím v navrhnutej podobe nemalo problém.
Nezhody mali ministri aj nad možnosťou regulovať ceny v prípade ich výrazného nárastu. Zástupcovia vlád sa nedohodli na podmienkach, za ktorých by členské krajiny mohli k obmedzeniu cien siahnuť bez toho, aby museli v rámci pravidiel štátnej pomoci žiadať o povolenie Európsku komisiu.
Proti návrhu reformy sa nakoniec vedľa Nemecka a Talianska postavili ešte Rakúsko, Belgicko a Maďarsko, ktoré mali dostatočnú váhu na jeho zablokovanie.
K navrhovanému nariadeniu sa koncom týždňa vrátia veľvyslanci členských štátov, ktorí by podľa diplomatov mohli dojednať kompromisný text bez nutnosti zvolávať ďalšie ministerské rokovania. Definitívnu podobu pravidiel určí až vyjednávanie s europoslancami, ktoré by podľa optimistických scenárov mohlo byť hotové do konca roka.