V Nemecku sa v piatok skončili letecké manévre Air Defender 2023, ktoré boli najväčšími svojho druhu v Európe v dejinách NATO a mali demonštrovať silu spojencov proti potenciálnej hrozbe.
Na 12-dňových cvičeniach, ktoré prebiehali v Nemecku od 12. júna, sa zúčastnilo 250 vojenských lietadiel z 25 krajín, a to buď členov Aliancie či partnerských štátov ako Japonsko či Švédsko, ktoré sa aktuálne uchádza o vstup do Aliancie.
Pripravenosť
Na cvičeniach, ktorých cieľom bolo zvýšiť interoperabilitu a pripravenosť na ochranu proti bezpilotným lietadlám a riadeným strelám v prípade útoku na území NATO, sa zúčastnilo až 10-tisíc príslušníkov ozbrojených síl.
"Chceli sme ukázať, že týchto 25 rôznych krajín môže od prvého dňa spoločne fungovať a to sa nám podarilo," povedal veliteľ nemeckého letectva, generálporučík Ingo Gerhartz. Manévre boli podľa neho "dokonale úspešné", a to na taktickej aj organizačnej úrovni.
Spomedzi 2000 plánovaných letov vojenských lietadiel sa počas manévrov uskutočnilo približne 1800, čo je podľa Gerhartza pre tento druh cvičenia "rekordná" miera.
Reakcia na Rusko
Manévre Air Defender boli koncipované už v roku 2018, a to čiastočne aj ako reakcia na ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krymu z roku 2014. Gerhartz však v minulosti vravel, že nie sú "namierené proti nikomu" konkrétnemu.
Veľvyslankyňa USA v Nemecku Amy Gutmannová naopak tvrdí, že manévre mali demonštrovať "agilnosť a rýchlosť našich spojeneckých síl" s cieľom vyslať signál Rusku a ďalším krajinám.
"Bola by som dosť prekvapená, keby si ktorýkoľvek svetový líder vrátane pána Putina nevšimol, čo to demonštruje z hľadiska ducha tohto spojenectva, z hľadiska sily tohto spojenectva," povedala novinárom odkazujúc tak na ruského prezidenta Vladimira Putina.
Účastníci manévrov Air Defender 2023 nacvičovali reakciu na fiktívny útok aliancie východných štátov na severomenecký prístav Rostock na pobreží Baltského mora. Hlavným logistickým uzlom bola základňa Wunstorf v Dolnom Sasku.