Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa stále nechystá nechať schváliť vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Naposledy to spomenul v rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. O vstupe severskej krajiny do NATO nebude pred prázdninami hlasovať ani maďarský parlament. Švédsko sa tak aj napriek odporúčaniam predstaviteľov USA do summitu vo Vilniuse členom nestane.
VIDEO: Fínsko oficiálne vstúpilo do NATO:
Neprijateľnosť členstva Švédska
Erdogan v stredu Scholzovi povedal, že Švédsko urobilo kroky správnym smerom v potláčaní teroristických skupín. Tými turecké úrady myslia Stranu kurdských pracujúcich (PKK) či iné militantné kurdské skupiny. Podľa Erdogana však Švédsko stále povoľuje demonštrácie a iné aktivity sympatizantom týchto organizácií, čo je považuje za neprijateľné.
Uviedol to v deň, keď pred najväčšou mešitou v Štokholme muž roztrhal a spálil jeden výtlačok koránu. Usporiadanie, ktoré švédska polícia povolila v stredu, bolo zvolané na prvý deň moslimského sviatku íd al-adhá. Polícia na mieste zatkla jedného muža, ktorý sa pokúšal hádzať kamene.
O neprijateľnosti členstva Švédska v Severoatlantickej aliancii sa turecký prezident vyjadril aj pri nedávnom telefonáte s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Prekladané hlasovanie o vstupe do NATO
„Nastal čas, aby sme Švédsko privítali ako plnohodnotného člena NATO,“ povedal napriek tomu v stredu Stoltenberg. O tureckých výhradách budú rokovať budúci týždeň predstavitelia Turecka, Švédska, Fínska a NATO. Schôdza v podobnom formáte sa odohrala v polovici júna v Ankare, žiadny prelom však nepriniesla.
Ani maďarský parlament nebude pred prázdninami hlasovať o ratifikácii vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie. S odkazom na program nadchádzajúcej schôdze parlamentu o tom informoval maďarský web hvg.hu. Informáciu neskôr potvrdila na Facebooku aj opozičná poslankyňa Ágnes Vadaiová.
Vláda premiéra Viktora Orbána avizované hlasovanie o vstupe Švédska do NATO už skôr niekoľkokrát odsunula, hoci členovia kabinetu tvrdia, že členstvo severskej krajiny v aliancii podporujú. Opozícia Orbána kritizuje a obviňuje ho, že odsúvanie ratifikácie súvisí s jeho náklonnosťou k Rusku a režimu prezidenta Vladimira Putina.
Biden je za skoré prijatie
Maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá vzišla z Orbánovej vládnej strany Fidesz, pritom na začiatku marca vyzvala zákonodarcov, aby ratifikovali vstup Švédska - a vtedy ešte aj Fínska - do Severoatlantickej aliancie "čo najskôr".
Kvôli postoju Maďarska by sa tak v parlamente o švédskom členstve v aliancii mohlo hlasovať najskôr na jeseň, píše agentúra AP. Ak sa to potvrdí, Švédsko sa nestane členom aliancie pred jej júlovým summitom vo Vilniuse.
A to napriek tomu, že na skoré prijatie Švédska do NATO vyzval na začiatku tohto mesiaca americký prezident Joe Biden, podľa ktorého by sa severská krajina mala stať členom čo najskôr. Podobne sa vyjadrili aj ďalší predstavitelia spojeneckých krajín. Okrem Turecka žiadosť o vstup do aliancie stále neratifikovalo ani Maďarsko.
Požiadavky sme splnili, tvrdia Švédi
Samotné Švédsko sa domnieva, že splnilo turecké požiadavky obsiahnuté v memorande, ktoré bolo podpísané na summite NATO vlani v júni. Memorandum podpísalo aj Fínsko, ktoré podalo žiadosť o vstup do aliancie spoločne so susednou krajinou. Fínsku žiadosť ratifikoval aj turecký parlament, takže krajina sa stala členom vojenského paktu v apríli.
Aj po májových voľbách má Erdoganov blok v parlamente väčšinu, vstup Švédska do NATO podporovala aj časť tureckej opozície. Proces ratifikácie v parlamente tak môže byť relatívne rýchly.
V prípade Fínska medzi prezidentovým oznámením, že Turecko dá svoj súhlas so vstupom krajiny do aliancie, a konečným hlasovaním parlamentu uplynuli zhruba dva týždne. Niektorí predstavitelia krajín NATO sa netaja tým, že by radi uvítali Švédsko v radoch aliancie na summite vo Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla.