Nielen Palestínčania a antisemiti v tom vidia mocný vplyv tajomstvom opradenej "židovskej loby". Americkí prezidenti však majú aj úplne iné motívy na úzky zväzok so židovským štátom, napísala agentúra DPA.
Tých necelých šesť miliónov Židov v USA majú ako voliči pomerne malý vplyv. Štáty New York, Kalifornia alebo Massachusetts, kde sa sústreďuje zvlášť veľký počet Židov, sa považujú za ťažko premožiteľné bašty demokratov. Jedine v štátoch, o ktoré sa urputne bojuje, ako je napríklad Florida, by sa mohli židovskí voliči stať jazýčkom na váhach rovnako ako iné menšiny. Oveľa väčšiu váhu majú americkí Židia tradične vo finančnom svete, vo filmovom priemysle Hollywoodu, v médiách, vo vede a v mnohých akademických profesiách. Z vnútropolitického hľadiska však sotva predstavujú homogénnu skupinu.
V skutočnosti je pre nich zabezpečenie existencie Izraela dôležité - ako nakoniec aj pre väčšinu Američanov. Izrael ako vlasť po prenasledovaných Židov, ako jediná demokracia na Blízkom východe, ako reprezentant slobodného Západu uprostred čoraz agresívnejšieho islamsko-arabského sveta je pre mnohých Američanov prirodzený spojenec. Zvlášť proizraelská je (kresťansko-) náboženská pravica. Z jej hľadiska je Izrael zasľúbenou krajinou, ktorú Židom prisľúbil Boh.
Ako voličská skupina sú tentoraz americkí Židia - ktorí odjakživa odovzdávajú svoje hlasy prevažne demokratom - rozpoltenejší ako kedykoľvek predtým. Mnohí liberáli Busha napriek jeho priateľskému postoju voči Izraelu takmer nenávidia. Intelektuáli ako filmový tvorca Woody Allen alebo spisovateľ Philip Roth označujú Bushovo prezidentovanie za "politickú katastrofu". Aj miliardár a finančný žonglér George Soros vydáva milióny dolárov na to, aby Bush nevyhral.
Od čias Ronalda Reagana žiaden iný republikánsky prezident nedostal takú podporu zo židovskej strany ako Bush. Ako "najlepšieho priateľa Izraela v Bielom dome v moderných dejinách" ho vychvaľoval izraelský premiér Ariel Šaron. Pri svojich jednostranných rozhodnutiach - ako napríklad o výstavbe bezpečnostnej bariéry alebo o stiahnutí Izraelčanov z pásma Gazy - si mohol byť istý Bushovou podporou.
Súvisí to aj s vplyvom neokonzervatívcov, v radoch ktorých sú aj Židia ako bývalý poradca Pentagónu Richard Perle alebo námestník ministra obrany Paul Wolfowitz. Tí v podstatnej miere sformovali Bushovu doktrínu preventívnej politiky v boji proti terorizmu, extrémistom a nepriateľom USA. Z hľadiska neokonzervatívcov existuje od určitého času ďalekosiahla politická zhoda záujmov USA a Izraela a máloktorý zo spojencov USA privítal vojnu v Iraku tak výrazne ako Izrael. "Nepriatelia Izraela sú čoraz identickejší s nepriateľmi USA," zdôrazňujú v tejto súvislosti funkcionári izraelskej loby v snahe poprieť tvrdenie o "slepej náklonnosti Washingtonu voči Izraelu vďaka židovskej loby". Demokratický senátor Ernest Hollings rovnako ako jeho stranícky kolega, poslanec James Moran, napriek tomu osočili Busha, že išiel do vojny len kvôli "židovských záujmom". To vyvolalo rozhorčený krik aj vo vedení demokratov.
O moci, ktorú izraelská loby má vo Washingtone, niet pochýb. Finančne silná proizraelská strešná organizácia AIPAC sa v médiách označuje za "sedemstolibrovú gorilu z Kapitolu". Tento Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti s maximálnou starostlivosťou sleduje, ako jednotliví poslanci a senátori hlasujú - tých, ktorých prejavujú kritický postoj voči Izraelu, stihne v nasledujúcich voľbách trest: masívna podpora pre ich protikandidáta.
Úspech izraelských lobistov súvisí v prvom rade s americkou politikou po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Bush ani Kerry nehovoria o "boji kultúr", podľa obidvoch sa však USA nachádzajú v celosvetovej vojne proti extrémizmu v islamsko-arabskom svete. A v tej sa dosť často Izrael a USA spomína jedným dychom.