Tisíce ľudí z celej Bosny i zo zahraničia sa v utorok zišli v Srebrenici, aby si pripomenuli masaker z roku 1995 v tomto malom meste na východe krajiny a dôstojne pochovali obete, ktoré vykopali z masových hrobov a len nedávno identifikovali pomocou analýzy DNA. Informuje o tom agentúra AP.
Dvadsaťosem rokov po tom, ako ich brutálne zavraždili počas jedinej uznanej genocídy v Európe od čias holokaustu, budú 27 muži a traja dospievajúci chlapci pochovaní na rozsiahlom a stále sa rozširujúcom pamätnom cintoríne neďaleko Srebrenice. Pripoja sa k vyše 6600 obetiam masakru, ktoré tam už pochovali.
Príbuzní obetí však často môžu pochovať len časť pozostatkov svojich blízkych, pretože sa zvyčajne nachádzajú roztrúsené v niekoľkých rôznych masových hroboch, niekedy vzdialených aj niekoľko kilometrov od seba.
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne (1992-95), ktorá prišla po rozpade Juhoslávie, keď sa rozpútali nacionalistické vášne a územné ambície. Tie postavili bosnianskych Srbov proti ďalším dvom hlavným etnikám v krajine – Chorvátom a Bosniakom (Moslimom).
Bosnianski Srbi 11. júla 1995 obsadili Srebrenicu, ktorá bola vyhlásená za bezpečnú zónu a chránili ju chabé mierové jednotky OSN. Oddelili najmenej 8000 moslimských mužov a chlapcov, hnali ich po lesoch v okolí mesta a v priebehu týždňa povraždili.
Vojnového politického vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča a jeho vojenského veliteľa Ratka Mladiča odsúdil osobitný tribunál OSN v Haagu za srebrenickú genocídu.
Tento tribunál a súdy na Balkáne dosiaľ odsúdili takmer 50 bosnianskosrbských vojnových predstaviteľov.
Väčšina Srbov a bosnianskych Srbov však stále oslavuje Karadžiča a Mladiča ako národných hrdinov a naďalej bagatelizuje alebo dokonca popiera udalosti zo Srebrenice.