Izraelskí prokurátori v súvislosti s útokmi na Palestínčanov obvinili dvoch židovských osadníkov na základe zákona o terorizme. Jeden z mužov je obvinený z vandalského útoku na mešitu, druhý z podpaľačského útoku na palestínsky dom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Klasifikovanie činu ako terorizmu umožňuje uložiť až dvojnásobný trest, píše agentúra Reuters. Právni zástupcovia osadníkov obvinenia odmietajú.
V júni sa viaceré mestá a obce na okupovanom Západnom brehu Jordánu stali terčom útokov židovských osadníkov, ktorí sa pomstili za smrť štyroch Izraelčanov, ktorých zabili ozbrojenci z radikálneho palestínskeho hnutia Hamas. Niektorí z Palestínčanov, ktorí pri útokoch prišli o domov, mali aj americké občianstvo. Spojené štáty Izrael vyzvali, aby pohnal páchateľov k zodpovednosti.
Útok na mešitu
Prvý z obvinených má približne 30 rokov a bol podľa obžaloby medzi veľkou skupinou výtržníkov, ktorí hádzali predmety na domovy v dedine Uríf a zničili tam nábytok a okná v miestnej mešite. Okrem toho tam vytrhávali stránky z koránu a hádzali ich na zem.
Druhý muž, 22-ročný vojak mimo služby, čelí obvineniu, že sa v skupine vlúpal do domu v obci Umm Safá. Palestínčanka a jej štyri deti sa schovali do skrine a obvinený podľa obžaloby zapálil stoličku a dal ju medzi dvere. Dve z detí sa nadýchali dymu. Právna firma Honenu, ktorá oboch mužov zastupuje, obvinenia odmietla. Prvý prípad označila za nespravodlivý, v druhom prípade podľa nej došlo k chybnej identifikácii páchateľa z "populistických dôvodov".
Muži čelia obvineniu z narúšania verejného poriadku, urážky náboženstva, podpaľačstva a ublíženia na zdraví. V praxi sa tieto činy v Izraeli spájajú s trestom odňatia slobody v rozmedzí troch až 20 rokov. Obžaloba ale obvinenie preklasifikovala na "akt terorizmu" motivovaný rasizmom. To podľa izraelského zákona umožňuje uložiť až dvojnásobný trest. Aké budú proti obvineným dôkazy, podľa Reuters v tejto chvíli nie je jasné.
Podráždenie
Palestínske ministerstvo zahraničia útoky osadníkov označilo za "štátom sponzorovaný terorizmus". V izraelskej vláde, ktorá býva označovaná ako najpravicovejšia v dejinách krajiny, sú ministri, u ktorých predstava obvinenia osadníkov z terorizmu vyvoláva značné podráždenie, píše Reuters.
Palestínčania chcú mať vlastný štát na Západnom brehu Jordánu, v Pásme Gazy a vo východnom Jeruzaleme, teda na územiach, ktorých sa Izrael zmocnil počas vojny v roku 1967. Z Pásma Gazy sa Izrael stiahol a teraz ho ovláda radikálne palestínske hnutie Hamas. Východný Jeruzalem Izrael anektoval a Západný breh Jordánu okupuje.
Väčšina krajín sveta a Palestínčania považujú výstavbu židovských osád za nelegálne z pohľadu medzinárodného práva a prekážku na ceste k mieru. Teraz na okupovanom Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme žije podľa odhadov vyše 700-tisíc Izraelčanov. Osady územne trieštia oblasť, v ktorej chcú mať Palestínčania budúci štát. Izrael argumentuje tým, že osídľuje územie, ku ktorému jeho národ viažu biblické, historické a politické väzby.