Letný vietor roznášal pach spáleného obilia po juhukrajinskej stepi, preč od zvyškov troch ruských riadených striel, ktoré zasiahli nenápadné kovové hangáre. Bosí a do polovice vyzlečení muži s pätami sčernenými od popola metli nespálené obilie na hromady a čakali na nakladač, ktorého vodič obratne obchádzal pokrútené kusy kovu i rakiet napriek rozbitému čelnému sklu. Dúfali, že sa im podarí predbehnúť budúci dážď a zachrániť zvyšky úrody. Podobnú situáciu tento rok zažívajú desiatky ukrajinských poľnohospodárov, napísala agentúra AP.
Rakety drahšie než úroda
Poľnohospodárska spoločnosť Ivuška tento rok požiadala o akreditáciu na vývoz obilia, ale úder v polovici júla zničil veľkú časť jej zásob len niekoľko dní po tom, čo Rusko odstúpilo od dohôd o vývoze obilia, ktoré by umožnili prepravu cez Čierne more bez obáv z útokov.
"Nemáme tušenie, prečo to urobili," povedala Olha Romanová, vedúca Ivušky. Nedokáže pochopiť, prečo sa Rusi zamerali na Ivušku, pretože v okolí nie sú žiadne vojenské objekty a frontová línia je od dediny v Odesskej oblasti ďaleko. "Utratili na nás toľko peňazí," dodala zmätene. Rakety, ktoré zničili silá, majú hodnotu miliónov dolárov – oveľa väčšiu ako úroda, ktorú zničili.
Ivuška však nebola jediným cieľom v Odese. Zasiahnutý bol aj hlavný prístav, čo zastavilo čiernomorské lodné spoločnosti spoliehajúce sa na obchod s obilím a na to, že ich dohody ochránia a že do sveta budú prúdiť potraviny.
Čierne more odbavovalo pred ruskou inváziou asi 95 percent ukrajinského vývozu obilia a iniciatíva sprostredkovaná OSN umožnila Ukrajine odoslať veľkú časť toho, čo poľnohospodári zožali v rokoch 2021 a 2022, uviedol Joseph Glauber, vedúci výskumný pracovník Medzinárodného inštitútu pre výskum politiky výživy.
Ukrajina, ktorá je významným dodávateľom kukurice, pšenice, jačmeňa a rastlinného oleja, odoslala 32,9 milióna ton obilia v rámci takmer rok trvajúcich dohôd, ktoré mali zmierniť globálnu potravinovú krízu. Ďalšie dva až 2,5 milióna ton mesačne mohla vyvážať po Dunaji, ceste a železnici cez Európu. To sú teraz jediné trasy na prepravu obilia, už však vyvolali rozpory medzi okolitými európskymi krajinami a priniesli vyššie náklady, ktoré musia prevziať ukrajinskí poľnohospodári, uviedol Glauber. Ruské raketové údery proti dunajskému prístavu minulý pondelok tiež vyvolali otázky, ako dlho ešte bude táto trasa životaschopná.
To odrádza od ďalšieho osievania polí, ktoré sú už teraz ohrozené raketami a posiate mínami. Podľa analytikov je produkcia kukurice a pšenice na Ukrajine závislé od poľnohospodárstva tento rok takmer o 40 percent nižšia ako pred vojnou. Od prvého júla minulého roka do 30. júna tohto roku Ukrajina vyviezla 68 miliónov ton obilia, vyplýva z údajov Mykoly Horbačova, prezidenta Ukrajinskej obilnárskej asociácie.
Rusi dohody často brzdili aj v minulosti
Generálneho riaditeľa spoločnosti Agroprosperis Group Ihora Osmačka odstúpenie Ruska a krach dohôd neprekvapili. Jeho spoločnosť ich nikdy nepovažovala za spoľahlivé alebo trvalé riešenie v čase vojny.
Uviedol, že Rusi dohody často brzdili, a to aj v čase, keď fungovali, tým, že zdržiavali kontroly lodí, čo len jeho spoločnosti spôsobilo straty vo výške 30 miliónov dolárov. Teraz sú opäť nútení platiť za presmerovanie 100-tisíc ton obilia, ktoré uviazlo v prístavoch, ktoré už nie sú bezpečné, povedal Osmačko. Odhadol, že zhruba 80 až 90 percent z približne 3,2 milióna ton obilia, ktoré Agroprosperis počas minulého roka vyviezol do Číny, Európy a afrických krajín, prešlo obilným koridorom.
"Najväčším problémom sú dnes náklady na logistiku," vysvetlil Horbačov. Pred vojnou platili poľnohospodári za dopravu obilia do prístavov v Odese približne 20 až 25 dolárov za tonu. Teraz sa logistické náklady strojnásobili, pretože sú nútení platiť viac ako 100 dolárov za prepravu jednej tony alternatívnymi cestami cez dunajský prístav do rumunskej Konštancie.
Podľa júlovej správy amerického ministerstva poľnohospodárstva je tohtoročná ukrajinská úroda najnižšia za posledných desať rokov. Horbačov uviedol, že náklady na prepravu na vývoz do celého sveta a neistota ohľadom dĺžky trvania vojny môžu rýchlo spôsobiť, že sa ukrajinským poľnohospodárom práca neoplatí.
Ukrajina v súčasnej dobe produkuje trikrát viac obilia, než spotrebuje, pričom svetové ceny nevyhnutne porastú, ak sa zníži vývoz z krajiny. "Myslím si, že prinajmenšom niekoľko nasledujúcich rokov - a možno aj dlhšie - budeme mať pred sebou zmenšenú úlohu Ukrajiny. To je niečo, čo zvyšok sveta jednoducho musí dohnať," povedal Glauber.
Vojna predstavuje pre Agroprosperis riziká na všetkých stranách. V Sumskej oblasti pri ruských hraniciach zbierajú poľnohospodári úrodu v nepriestrelných vestách. Niekedy musia zastaviť kombajny uprostred pšeničných polí, aby pozbierali črepiny z ruských projektilov. "Niekedy to môže byť ťažké," pripustil Osmačko. "Ale sú tu povinnosti – niektorí majú povinnosti na fronte. Niektorí musia pestovať potraviny a zaisťovať bezpečnosť krajiny a sveta," dodal.