Novinár, politológ a rusista Jiří Just žije v Moskve šestnásť rokov. Nedávno vydal knihu, v ktorej opisuje, ako sa Rusko, Moskva a Rusi za uplynulý čas zmenili. Ako dnes vlastne žijú, zatiaľ čo vojaci umierajú na fronte a ich generáli nechávajú vraždiť obyvateľov susedného slovanského národa? Nevedia o tom, alebo si to nepripúšťajú?
Just vo svojej knihe 15 rokov v Rusku aj v nasledujúcom rozhovore vysvetľuje, ako tam vnímajú vojnu, ktorú nesmú označovať ako vojna, ako funguje ruská propaganda, prečo toľko Rusov podporuje Putinov režim a ako sa zmenil ich pohľad na Česko.
VIDEO: Ruská propaganda
Čo vám odpovie Rus, keď sa ho spýtate, ako sa má?
Povie vždy charašó. Alebo, že to stojí za prd. Rusi sa nepúšťajú do podrobností, zvlášť keď sa nebavia s najbližšími.
Máte v Rusku kamarátov, s ktorými jazdíte do prírody alebo chodíte do krčmy?
Áno, práve sa chystáme k známym na chalupu. Tu sa skôr než chodenie do krčiem praktizujú šašliky, čo je opekačka mäsa v prírode, na dačov alebo pokojne priamo v meste. Fascinuje ma, že sú schopní opekať mäso kdekoľvek. Kus od baraku máme park, kam berú grily, a od prvého májového dňa ich tam je plno. Jazdenie na chaty je tiež obľúbené, väčšinou je spojené s konzumáciou jedla a alkoholu, je to v podstate chľastačka. V Rusku sa nepije, v Rusku sa chľastá. To nie je predsudok, ale skutočnosť.
Riešite pri takej grilovačke politiku alebo medzinárodnú situáciu?
Politiku riešim len s tými, čo sú na jednej lodi. S manželkou máme kamarátku, ktorá pracuje v štátnej štruktúre, a s ňou sa o politike nebavíme, pretože je jasné, že by to bol problém, zasekli by sme sa a bol by z toho skazený večer. Avšak máme pár známych, ktorí ešte vlani uvažovali o emigrácii, a s nimi sa bavíme otvorene o všetkom, čo sa v Rusku deje a čo sa nám nepáči.
Keď sú v kolektíve ľudia protivojnovo aj provojnovo naladení, politika ide bokom, aby to nevyvolalo konflikt. Navyše pätnásť mesiacov po vypuknutí vojny nemajú emotívne diskusie cenu, pretože každý už zaujal nejakú pozíciu a je márne ich o čomkoľvek presviedčať. Mohol by som argumentovať najlepšie, ako viem, ale už nepresvedčím ani svojich známych.
Ani tú spomínanú kamarátku?
Nie. Pritom je to múdra baba, ktorá vidí, čo sa deje, a navyše môže jednoducho získať informácie napríklad na Radiu Free Europe. Lenže nemá potrebu, má vieru v režim a nemožno ju presvedčiť, že tá vojna je zlo.
A takto „zaťatá“ je väčšina ruskej spoločnosti?
Veľká väčšina. Jediný zásadnejší pohyb nastal vlani na jeseň, keď ruská vláda vyhlásila mobilizáciu. Stovky tisíc Rusov sa zdvihli a utiekli do zahraničia. Ale to bol jediný moment. Nejaký spoločenský pohyb tu inak neuvidíte a k zmene názorov naozaj nedochádza, pretože ľudia sa snažia žiť svojím životom.
Nepociťujú dôsledky vojny, ktorú Rusko vedie?
V Rusku žiadna kríza nevládne, čo si budeme nahovárať. Rusi nepociťujú hlad, existenčné problémy, majú prácu a nezamestnanosť je natoľko nízka, že je nedostatok pracovníkov v mnohých odboroch. Vojnu vnímajú skôr prostredníctvom médií, a to ako opozičná menšina, ktorá sleduje telegramové kanály alebo počúva „západné“ rádiá, tak jasná väčšina, ktorá konzumuje ruskú propagandu. Aby nastal názorový pohyb, muselo by sa stať niečo zásadné. Útoky dronov v Moskve či boje v Bilgorodskej oblasti, čo už je územie Ruska, s tým nijako nepohli.
Čo by sa muselo stať?
Ekonomický krach alebo zásadná vojenská prehra. Potom by Rusi mohli začať vojnu vnímať iným spôsobom.
To s nimi nepohne ani viac ako stotisíc mŕtvych ruských vojakov?
A prečo by malo? Tú otázku chápem, ale musíme si uvedomiť, aké veľké Rusko je. Rusov veľmi nezaujíma, koľko padlých sa vrátilo do nejakej Irkutskej oblasti alebo Zabajkalského kraja...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.