Maďarsko malo využiť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa na to, aby pripojilo späť oblasti južného Slovenska, ktoré Československu pripadli po prvej svetovej vojne.
Osloboditelia
Maďari na Slovensku vítali maďarských vojakov ako osloboditeľov, uviedol v článku venovanom blížiacemu sa výročiu 21. augusta 1968 maďarský provládny denník Magyar Nemzet.
Vojská vtedajšej Maďarskej ľudovej republiky sa spoločne s jednotkami zo Sovietskeho zväzu, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska v auguste 1968 zúčastnili vpádu do Československa, ktorý ukončil liberálne reformy niekdajšieho československého vedenia známej pod názvom Pražská jar. Z Československa sa maďarská armáda stiahla koncom októbra 1968.
"Problém nebol v tom, že maďarská armáda prišla, ale v tom, že odišla," cituje na úvod autor článku "Maďarská nádej v roku 1968" Balász Ágoston istého maďarského učiteľa z Felvidéku, čo je maďarský výraz pre časti terajšieho Slovenska v čase, kedy bolo súčasťou Uhorska. Autor dodáva, že tento učiteľ mal pravdu, pretože sa na udalosti z roku 1968 "pozeral z jedinej pre nás zdravej perspektívy: z maďarskej".
Náprava trianonského diktátu
Podľa denníka Magyar Nemzet, ktorý je označovaný za blízkeho súčasnej vláde premiéra Viktora Orbána, by Maďarsko malo "odhodiť okovy neoprávnenej, sebatrýznivej viny" za to, že svojimi vojskami napomohlo rozdrveniu Pražskej jari a dočasne okupovalo časť susednej krajiny.
Denník tvrdí, že Maďarsko na rozdiel od Sovietov de facto Československo neokupovalo. "Maďarskí vojaci na základe historického práva a spravodlivosti nemohli byť z maďarského pohľadu okupantmi na Maďarmi obývaných a v Trianone odtrhnutých územiach Horného Uhorska, kde drvivá väčšina občanov vítala maďarských chlapcov s radosťou ako osloboditeľa," píše denník.
Trianonskou zmluvou z roku 1920 prišlo Uhorsko o viac ako 70 percent svojho územia. Časť z neho pripadla Československu. Prvou viedenskou arbitrážou z roku 1938 Maďarsko pripojilo späť časti južného Slovenska, ktoré boli obývané maďarskou menšinou, čo denník označuje za "nápravu trianonského diktátu vytýčením spravodlivej etnickej hranice".