Návrh jednej izraelskej ministerky zaviesť oddelené hodiny plávania pre mužov a ženy v prírodných rezerváciách neďaleko Jeruzalema vzbudil v sekulárnej väčšine izraelskej spoločnosti debatu a obavy ohľadom toho, či Izrael smeruje k tomu stať sa náboženským štátom, píše server Middle East Eye.
Oddelené kúpanie
Idit Silmanová zo strany Likud premiéra Benjamina Netanjahua oznámila svoj plán na začiatku augusta. Chce umožniť, aby v dvoch prírodných rezerváciách neďaleko Jeruzalema bolo možné sa kúpať bez prítomnosti ľudí opačného pohlavia.
Ženy z ultraortodoxných židovských komunít, známych ako charedim, sa totiž odmietajú kúpať v mori či bazénoch za prítomnosti mužov. A mnoho mužov z tej istej komunity tiež odmieta sa ponoriť do vody, kde sú aj ženy.
Plán ministerky, ktorý bol pozastavený kvôli právnemu preskúmaniu, by sa netýkal bežnej otváracej doby rezervácií. K tej by pribudli dve hodiny - jedna pre mužov a druhá pre ženy. Napriek tomu sa však mnohí ľudia zo sekulárnej izraelskej spoločnosti pozerajú na návrh s podozrením.
Považujú totiž nápad ministerky za prvý krok k ďaleko širšiemu a nebezpečnejšiemu cieľu - premeniť Izrael na štát, ktorý sa riadi striktnými pravidlami ortodoxného judaizmu, medzi ktorými je aj oddelenie ľudí odlišného pohlavia vo verejnom priestore.
Segregácia
Nedávno jeden vodič autobusu v hromadnej doprave nariadil dievčatám, aby si sadli na zadné sedadlá a zakryli sa, pretože autobusom jazdia aj ultraortodoxní židia. V poslednom čase sa snahy o pohlavnú segregáciu vo verejnej doprave stali častejšími, čo otvorilo diskusie o vzťahu medzi štátom a náboženstvom v Izraeli.
Korene sporov medzi ultraortodoxnými židmi a väčšinovou spoločnosťou v Izraeli siahajú do 50. rokov. Vtedy prvý premiér štátu Izrael David Ben Gurion súhlasil s výnimkou z povinnej vojenskej služby pre 400 mladých ľudí, už vyznávajú striktnú interpretáciu judaizmu.
To im malo umožniť študovať tóru v talmudických školách, takzvaných ješivách. Vláda premiéra Menachema Begina zo strany Likud potom v roku 1977 zrušila limit 400 študentov, čo umožnilo udeliť oslobodenie z vojenskej služby desiatkam tisícov mladých ultraortodoxných židov. Keďže vláda uznáva princíp, že štúdium tóry je zamestnanie, študenti v ješivách dostávajú štipendium a sú oslobodení od všetkých ďalších povinností.
V Izraeli žije zhruba 1,28 milióna ľudí, ktorí sa hlásia ku striktnej interpretácii judaizmu. To je zhruba 13 percent izraelského obyvateľstva. Podľa predpovedí izraelského štatistického úradu by však ultraortodoxní židia za 50 rokov mohli tvoriť až tretinu izraelskej populácie.
Náboženské školy
V súčasnosti mnohí Izraelčania považujú náboženské školy za bremeno a odmietajú ich financovanie z verejných prostriedkov kvôli oslobodeniu od vojenskej služby.
Becalel Stauber, ktorý riadi vládny vzdelávací program pre ľudí z náboženských komunít, odmieta domnienky, že by ultraortodoxní židia chceli premeniť Izrael na krajinu, ktorá sa riadi náboženskými pravidlami. "Len žiadajú, aby im nebolo znemožnené viesť svoj život podľa tóry," hovorí Stauber, ktorý je tiež ultraortodoxný žid.
Časť izraelskej spoločnosti sa tiež obáva jedného prúdu striktného judaizmu, náboženského sionizmu, ktorý sa vyznačuje nacionalistickou rétorikou. Mnoho ľudí vyznávajúcich tento pohľad žije v nelegálnych osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Ultraortodoxný judaizmus
Tradičné ultraortodoxné židovstvo pritom odmietalo nacionalistické názory, a to vrátane podpory osadenstva. To sa však vznikom náboženského sionizmu rýchlo zmenilo. Dnes je podpora osadám na okupovaných územiach medzi ultraortodoxnými židmi silná, a to vďaka aktivitám skupín, ktoré sa hlásia k náboženskému sionizmu.
Medzi lídrami tejto zmeny je aj rabín amerického pôvodu Jicchak Ginsburgh, ktorý je známy tým, že schvaľoval masaker v mešite v Hebrone v roku 1994, pri ktorom zhynulo 29 Palestínčanov, či podporoval knihu, ktorá objasňovala "právny kontext", v ktorom žid môže zabiť človeka iného vyznania.
Práve tento prúd ultraortodoxného judaizmu vyvoláva v súčasnosti najväčšie obavy v sekulárnej spoločnosti, keďže strany, ktoré zastávajú tieto názory, sú u vlády. Súčasný minister financií Bezalel Smotrič, ktorý stojí na čele krajne pravicovej strany Náboženský sionizmus, v minulosti verejne hovoril o tom, že si želá, aby sa Izrael stal náboženským štátom.
"Samozrejme, z dlhodobého hľadiska chcem, aby sa štát Izrael riadil zákonmi tóry. To sa stane, keď si to národ bude želať, a verím, že si to bude želať, keď si uvedomí, že zákon tóry je spravodlivý a humánny, "povedal v roku 2019.