Mali a Burkina Faso pripravujú obrannú stratégiu spoločne s Nigerom, kde sa nedávno moci chopila armáda. Reagujú tým na piatkové vyhlásenie Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov, podľa ktorého blok stanovil dátum vojenskej intervencie v Nigeri v prípade, že zlyhá diplomatické úsilie o obnovenie poriadku.
Do nigérijskej metropoly Niamey dnes zároveň prišla delegácia ECOWAS, ktorá rokovala s vodcom vojenskej junty Abdourahamanom Tianim, informovala agentúra DPA.
Opatrenia vojenských štábov
Vojenské štáby Nigeru, Mali a Burkina Fasa sa zišli v nigérijskej metropole Niamey, kde rozhodli o "konkrétnych opatreniach" v prípade, že sa ECOWAS rozhodne "šíriť vojnu", uviedla v noci na dnes nigérijská štátna televízia.
V západoafrických štátoch Mali a Burkina Faso sú podobne ako v Nigeri pri moci vojenské junty. Armáda v Mali vládne od mája 2021, v susednom Burkina Fase od septembra 2022.
Všetky tri bývalé francúzske kolónie, ktoré sa v posledných rokoch stretávajú s nárastom džihádistického násilia, sú tiež členmi ECOWAS. Bamako a Ougadougou však majú kvôli svojim vojenským vládam pozastavené členstvo a už skôr sa proti možnej intervencii v Nigeri vymedzili.
Vojenská intervencia
ECOWAS vo štvrtok a v piatok v Ghane organizoval schôdzku najvyšších armádnych predstaviteľov krajín bloku. Komisár ECOWAS pre politické záležitosti, mier a bezpečnosť Abdel-Fatau Musah najprv uviedol, že krajiny sú pripravené na vojenskú intervenciu v Nigeri, ak všetky ostatné možnosti zlyhajú.
V piatok večer potom povedal, že je stanovený aj dátum, ktoré však nespresnil. Cieľom intervencie by podľa Musaha bolo obnovenie ústavného poriadku v Nigeri, a to v čo najkratšom čase.
Podľa nigérijskej vojenskej junty delegácia západoafrického spoločenstva ECOWAS po dnešnom prílete do Nigeru rokovala s novým vládcom krajiny Tianim. Ten pritom doteraz takéto rozhovory odmietal. Delegácia potom navštívila tiež zadržiavaného demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, ktorého armáda zvrhla 26. júla.
Ultimátum ECOWAS, aby prezidenta Bazouma do 6. augusta vrátila do úradu, junta nevypočula a minulú nedeľu naopak oznámila, že chce hlavu štátu stíhať za velezradu a ohrozenie bezpečnosti krajiny.