Turecko v stredu opäť útočilo na pozície kurdských militantov na severe Iraku. Zároveň varovalo, že by mohlo zintenzívniť nálety v Iraku aj v Sýrii, odkiaľ podľa neho pochádzali kurdskí militanti, ktorí spáchali nedeľňajší samovražedný bombový útok v centre Ankary. Informujeme o tom podľa agentúry AFP.
K nedeľnému útoku dvoch atentátnikov došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra.
Prestrelka
Jeden z atentátnikov sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti. K zodpovednosti sa prihlásila Strana kurdských pracujúcich, ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu.
Ankara zvolala v reakcii na útok zasadnutie národnej bezpečnostnej rady.
"Je zrejmé, že títo dvaja teroristi (atentátnici) prišli zo Sýrie, kde ich vycvičili," uviedol v stredu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.
"Odteraz je všetka infraštruktúra, veľké či energetické zariadenia... (patriace ozbrojeným kurdským skupinám) v Iraku a Sýrii legitímnym cieľom našich bezpečnostných síl," dodal Fidan.
Turecko útočilo na pozície PKK v horách na severe Iraku už niekoľko hodín po nedeľnom útoku v Ankare. V stredu večer podniklo v tejto oblasti ďalšie nálety, informovalo turecké ministerstvo obrany. Pri najnovších útokoch bolo podľa rezortu zničených vyše 20 cieľov, a to vrátane úkrytov militantov či ich skladov zbraní.
Útok
Ministerstvo zároveň informovalo, že "vyradených z boja" bolo mnoho militantov z PKK, čo je termín, ktorý podľa agentúry DPA obvykle znamená, že boli zabití.
Ankara ešte v utorok oznámila, že pri raziách na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka zadržala 67 domnelých členov PKK.
Nedeľný samovražedný útok sa odohral niekoľko hodín pred začiatkom prvého zasadnutia tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za "posledný záchvev terorizmu".
Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.
Turecko dlhodobo odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pričom Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, a to vrátane PKK. Erdogan však v júli na summite NATO napokon vyjadril podporu pre vstup Švédska do NATO, ktorý by mal teraz odhlasovať parlament.