Ruská Duma, teda dolná komora parlamentu, schválila v prvom čítaní návrh zákona o odstúpení Ruska od ratifikácie zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok. Informovali o tom dnes tlačové agentúry. Predseda Dumy Vjačeslav Volodin predtým vyhlásil, že Rusko zruší svoju ratifikáciu CTBT kvôli nezodpovednému prístupu Spojených štátov ku globálnej bezpečnosti.
USA zmluvu podpísali, ale neratifikovali. Ruskí činitelia tvrdia, že odstúpenie od ratifikácie neznamená, že sa Moskva chystá vykonať jadrový test. Niektorí analytici však považujú ruskú atómovú skúšku za pravdepodobnejšiu, napísala agentúra Reuters, podľa ktorej Rusko zostane signatárom zmluvy.
Bezpečnosť krajiny
Za schválenie návrhu zákona dnes hlasovalo 412 poslancov, nikto sa nezdržal hlasovania ani nebol proti, napísala ruská štátna agentúra TASS. Štátna duma má 450 poslancov.
"V záujme zabezpečenia bezpečnosti našej krajiny sťahujeme ratifikáciu zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok," povedal predseda Dumy Volodin už pred rozpravou a parlamentným hlasovaním. Pripomenul, že Rusko zmluvu ratifikovalo v roku 2000, ale Spojené štáty tak doteraz neurobili. "Ruská federácia urobí všetko pre ochranu svojich občanov a pre zachovanie globálnej strategickej parity," uviedol šéf Dumy.
O tom, že by sa Rusko mohlo účasti na CTBT vzdať, hovoril začiatkom tohto mesiaca aj prezident Vladimir Putin. Zároveň oznámil, že Moskva úspešne vyskúšala medzikontinentálnu strelu s plochou dráhou letu a s jadrovým pohonom Burevestnik.
Ruskí predstavitelia tvrdia, že so zrušením ratifikácie zmluvy prispôsobujú postoju USA a k jadrovej skúške by sa krajina uchýlila len vtedy, ak by tak urobili Spojené štáty. Zároveň najmenej jeden vysokopostavený ruský bezpečnostný expert vyhlásil, že Rusko by malo jadrovú bombu otestovať ako varovanie Západu, píše Reuters. Putin pritom na začiatku tohto mesiaca vyhlásil, že nie je pripravený povedať, či je test potrebný, alebo nie.
Nenadobudla účinnosť
Agentúra pripomenula, že zatiaľ čo Sovietsky zväz vykonal posledný jadrový test v roku 1990 a USA o dva roky neskôr, postsovestské Rusko sa k jadrovému testu doteraz neuchýlilo. Do roku 1996, kedy CTBT uzrela svetlo sveta, rôzne krajiny vykonali vyše 2000 jadrových testov, z nich viac ako 1000 USA a vyše 700 ZSSR.
Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok zakazuje všetky druhy testov atómových zbraní a má tiež sťažiť ďalší vývoj týchto zbraní. Doteraz ju podpísalo 187 krajín, pričom v 178 krajinách ju tiež ratifikovali parlamenty.
Z deviatich krajín, ktoré majú jadrové zbrane, ju podpísala aj ratifikovala Británia, Francúzsko a Rusko. USA, Izrael a Čína zmluvu podpísali, ale neratifikovali. India, Pakistan a KĽDR neurobili ani jedno, poznamenal Reuters.
CTBT preto ešte formálne nenadobudla účinnosť. To sa môže stať až po tom, ako ju podpíše a ratifikuje 44 krajín - spomínaných deväť štátov s jadrovými zbraňami a 35 krajín, ktoré vlastnia atómové elektrárne a výskumné reaktory.
Zmluva má napriek tomu význam, vytvorila totiž de facto pravidlo zakazujúce jadrové skúšky, píše Reuters a podotýka, že od konca 90. rokov 20. storočia sa žiadna krajina neuchýlila k testovacej jadrovej explózii, teda s výnimkou KĽDR, ktorá je za to sankcionovaná.
Krok Ruska zrušiť svoju ratifikáciu zmluvy je súčasťou série krokov a vyhlásenia Moskvy, ktorá od začiatku svojej vojny na Ukrajine zvyšuje jadrové napätie vo vzťahoch so Západom, upozornil Reuters. Rusko vo februári pozastavilo svoju účasť na zmluve Nový ŠTART, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov.
Putin tento rok oznámil umiestnenie ruských taktických jadrových rakiet u svojho spojenca v Bielorusku, ktorý susedí s Ukrajinou. Z Moskvy zároveň od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaznievajú vyhrážky jadrovými zbraňami.