Boh neexistuje, ale veľké Rusko áno. Ruské pravoslávne chrámy nie sú len svätostánok pre veriacich, ale majú aj úplne inú funkciu – sú symbolom ruského imperializmu, manifestáciou moci. Po páde komunizmu sa z viery stala kolektívna identita – a tak sa v krajine, bažiacej po novom zmysle, opäť dal dokopy štát a cirkev.

VIDEO: Akýkoľvek pokus zničiť Rusko bude koncom sveta, hovorí moskovský patriarcha Kirill

Trvalo to viac ako dva roky. Nakoniec ale kostol v rokoch 1922 až 1924 z centra Varšavy zmizol. Zdá sa vám divné, že uprostred Poľska bol zničený kresťanský chrám? Divné by to bolo, keby sa ten chrám nevolal Alexandra Nevského a nebol postavený cárskym režimom na oslavu potlačenia poľského povstania roku 1863.

Desaťtisíce Poliakov padli

Príbehom tohto chrámu začína mediavelista Ivan Foletti z brnenskej Masarykovej univerzity svoju štúdiu Ruský imperializmus. Umenie, veda a náboženstvo v službách režimov (1801 – 2023). Zaoberá sa v nej príkladmi, ako cársky režim, následne Sovietsky zväz a dnes aj Putinovo Rusko používajú cirkevnú architektúru na šírenie ideológie svojho impéria.

Táto útla kniha je o to cennejšia teraz, po rozpútaní vojny na Ukrajine – nejde o denacifikáciu alebo demilitarizáciu, ale ide o klasický imperializmus, ako ho poznáme najneskôr z 19. storočia.

Poľsko-litovská republika, nazývaná Rzeczpospolita, zažívala svoju zlatú éru v 16. a 17. storočí. Lenže koncom 18. storočia bol tento štát v úpadku, až nakoniec nastalo trojaké rozdelenie Poľska v rokoch 1772 – 1795 medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. Cársky režim vtedy po víťazstve nad Napoleonom získal šesťdesiat percent niekdajšieho poľsko-litovského štátu.

Vzdorní Poliaci sa s tým nikdy nezmierili a nasledoval rad povstaní. Všetky boli krvavo potlačené, desaťtisíce Poliakov padli alebo boli popravené, ďalšie desaťtisíce skončili na Sibíri. Poľsko prišlo o posledné zvyšky autonómie, kráľovstvo bolo rozpustené a územie bolo pričlenené k Rusku ako Poviselský kraj. Úrady začali politiku úplnej rusifikácie.

Generálnym gubernátorom kraja bol v rokoch 1883 až 1894 Josif Hurko, veliteľ, ktorý sa preslávil v balkánskych vojnách proti Turecku. Ten v liste cárovi Alexandrovi III. požadoval postavenie nového chrámu a argumentoval, že hoci teraz vo Varšave žije okolo 42-tisíc pravoslávnych veriacic...