Venezuelčania sa v nedeľnom referende vyslovili za to, aby ich krajina prevzala správu nad viac ako dvoma tretinami susednej Guyany.
Podľa agentúry DPA o tom informovala autoritárska vláda prezidenta Nicolása Madura. Guyana plebiscit považuje za krok k anexii svojho na nerastné suroviny bohatého územia a jasne ho odmieta.
VIDEO: Venezuelčania rozhodli v referende:
V referende išlo o to, či má Venezuele pripadnúť správa nad časťou Guyany známej ako Esequibo, a tiež o to, či tunajší obyvatelia majú dostať venezuelské občianstvo. V neposlednom rade išlo o odmietnutie právomoci Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) rozhodovať o riešení územného sporu medzi oboma juhoamerickými krajinami.
Za vytvorenie nového venezuelského federálneho štátu s názvom Guyana Esequibo sa vyslovilo zhruba 96 percent hlasujúcich. Podobnej podpory sa dostalo aj ďalším návrhom v plebiscite. Referenda sa zúčastnilo 51 percent oprávnených voličov. Maduro hlasovanie označil za kompletný úspech pre krajinu a jej demokraciu.
ICJ v piatok nariadil Venezuele, aby nepodnikla žiadne kroky, ktoré by zbavili Guyanu kontroly nad Esequibom. Súd však Caracasu, ktorý tvrdí, že mu oblasť bola pred viac ako 120 rokmi neprávom odobratá, výslovne nezakázal, aby uskutočnil referendum. Guyana žiadala súd, aby Venezuele nariadil zastaviť časti hlasovania.
Esequibo (tiež Essequibo či Guayana Esequiba) je územie s rozlohou asi 160-tisíc kilometrov štvorcových, na ktorom žije 125-tisíc ľudí. Guyana má celkovú rozlohu 214 970 kilometrov štvorcových a 800-tisícobyvateľov.
Územie patrilo v koloniálnom období k španielskej Venezuele. Guyane - vtedy britskej kolónii - pripadlo roku 1899 na základe arbitráže pod dohľadom Spojených štátov, Británie a Ruska. Keď v roku 1966 získala Guyana nezávislosť, Venezuela si časť Esequiba začala nárokovať na medzinárodných súdoch.
Napätie vzrástlo po tom, ako bola pri pobreží tohto regiónu nájdená ropa a zemný plyn.