So Semjonom Byčkovom sme sa zišli v Rudolfíne, predo mnou poskytoval rozhovor televízii, po mne bol na rade akýsi hudobník na konzultáciu. Plánovaný rozvrh sa samozrejme oneskoril. Maestro pribehol a rovno sa pustil do rozhovoru, ani na chvíľku neprejavil netrpezlivosť a sústredene odpovedal na všetky otázky, napriek tomu, že som ho ešte viac zdržal. Keď sme sa rozlúčili, obrátil sa na svojich spolupracovníkov s otázkou: Kde je tá partitúra? A okamžite sa ponáhľal preč. Toto nasadenie úplne zodpovedá tomu, ako o svojej práci hovorí.

Začínate druhé päťročné obdobie na čele Českej filharmónie. Publikum vás miluje, kritici chvália. Aký je váš cieľ pre nové obdobie?

Orchester je pre mňa zdrojom obrovskej radosti a naplnenia, pretože pracujem uprostred rodiny – Českej filharmónie. A tá rozumie tomu, pre čo žijem. Ja žijem pre hudbu, žijem pre Českú filharmóniu – a oni tiež žijú pre Českú filharmóniu.

Ale nestojí to len na vnútornom fungovaní tímu, tejto našej rodiny, záleží aj na okolitom prostredí, na publiku, na spoločnosti, na Prahe. Musí to byť spoločný súlad. A aby sme boli skutočne úspešní, je pre hudobníkov veľmi dôležité vedieť, že to, čo robia, je dôležité pre verejnosť.

A pre verejnosť je zase dôležité vedieť, že na orchester pôsobí. Bez toho nemáme dôvod existovať. Dúfam, že to neznie veľmi pateticky, pretože nemám rád pátos. Každé slovo myslím vážne.

VIDEO: Orchester pod vedením Semjona Byčkova hrá českú a ukrajinskú hymnu

Je Česká filharmónia nejako výnimočná?

Áno, je nielen neobyčajná, je skutočne výnimočná. Na celom šírom svete neexistuje orchester ako Česká filharmónia. Nikdy ale nebudem tvrdiť, že sme lepší ako tí druhí, hovorím, že sme iní.

V akom zmysle?

Hudobnosťou. Od začiatku svojej spolupráce s orchestrom som mal pocit, že všetci ľudia narodení vo vašej krajine sa rodia ako hudobníci. Máloktorí sa naozaj stanú profesionálnymi hudobníkmi, ale každý je muzikálny. Je to niečo, čo nemožno vysvetliť, je to DNA, genetika národa. O tom niet pochýb. Hudobnosť je špecificky česká.

Hrá v tom úlohu história krajiny aj národa. Ste malá krajina, ktorá bola dlhý čas ovládaná veľkými krajinami. Krajina, ktorá nechcela byť ovládaná, nikdy neprijala toto ovládnutie, musela bojovať o zachovanie vlastnej identity – a to z vás urobilo iný národ. Rovnako ako je váš jazyk odlišný od iných, je aj vaša reč tela iná. A váš pohľad na život je tiež špecifický.

Je to veľmi dôležité, pretože ako malá krajina musíte bojovať za zachovanie týchto rozdielov. Musíte sa snažiť o niečo, čo veľké národy nemusia, pretože sú veľké. To všetko zohráva obrovskú úlohu, pretože my hudobníci nežijeme na o...