Karel Schwarzenberg bol veľkým mužom, patriotom a Európanom, povedal viedenský arcibiskup a kardinál Christoph Schönborn na dnešnej zádušnej omši za bývalého českého ministra zahraničia. Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen v prejave zase označil Schwarzenberga tiež za kozmopolitu a štátnika.
Na pietnu akciu do zaplnenej katedrály svätého Štefana vo Viedni prišla nielen Schwarzenbergova rodina, ale tiež vrcholní súčasní i bývalí rakúski politici, ako aj diplomati a verejnosť.
Aristokrati aj politici
Príslušník známeho šľachtického rodu Schwarzenberg zomrel 12. novembra vo veku 85 rokov v rakúskej metropole, kde mal časť rodiny a strávil tam veľkú časť svojho života.
Zádušnej omše pod vedením Schönborna a za sprievodu orchestra sa zúčastnili okrem Van der Bellena a jeho predchodcu v prezidentskom úrade Heinza Fischera šéf rakúskej diplomacie Alexander Schallenberg, ďalej zástupcovia aristokracie, ako aj český veľvyslanec v Rakúsku Jiří Šitler, riaditeľ zahraničného odboru Pražského hradu Jaroslav Zajíček a ďalší hostia. Odhadom niekoľko stoviek ľudí sedelo v katedrále nielen v laviciach, ale tiež na stoličkách.
"Bol Rakúšanom, Čechom, Švajčiarom, Európanom. Bol všetkým. Odchod Schwarzenbega je pre nás veľmi ťažký. Nám všetkým bude chýbať," povedal Van der Bellen. Schwarzenberga označil za štátnika, ktorý vedel, čo treba robiť a ktorý zanechal výraznú stopu. Podľa neho bol tiež sprostredkovateľom vo vzťahoch medzi Rakúskom a Českom.
Patriot a Európan
"Bol presvedčeným patriotom a Európanom," povedal Schönborn o Schwarzenbergovi a spomenul aj jeho zmysel pre humor.
Zádušná omša trvala takmer dve hodiny. Viedenský arcibiskup v disciplíne hovoril aj o komunizme a takzvanej nežnej revolúcii, ktorá v roku 1989 viedla vo vtedajšom Československu k pádu komunistického režimu Neopomenul ani jednu z hlavných tvárí nežnej revolúcie a neskoršieho prezidenta Václava Havla, ktorého kancelárom sa Schwarzenberg stal.
Schönborn, ktorý sa narodil na zámku Skalka pri Litoměřiciach, pochádza z českej vetvy aristokratickej rodiny, a jeho rodina sa po druhej svetovej vojne presunula do Rakúska, v disciplíne pridal aj osobnú skúsenosť. Povedal, že zatiaľ čo jeho rodina si ako svoj hlavný jazyk zvolila nemčinu, Schwarzenberg sa rozhodol pre češtinu.
Posledná rozlúčka so Schwarzenbergom bola pred týždňom v katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Obradu so štátnymi poctami sa zúčastnila rodina, priatelia a spolupracovníci zosnulého politika, ďalej politici, zástupcovia domácej i európskej aristokracie, cirkevní hodnostári a ďalší smutní hostia. Schwarzenbergove pozostatky rodina uložila do hrobky pri zámku Orlík na Písecku.