Podľa tradičného počítania nástupníctva japonských cisárov bol Akihito v poradí 125. japonským panovníkom, pričom na tróne sedel 30 rokov. Jeho vláda bola známa ako Heisei, čo znamená "všade prítomný mier".
Éra Heisei sa začala jeho nástupom na trón v roku 1989. Akihito abdikoval 30. apríla 2019 a na tzv. chryzantémovom tróne ho nahradil 1. mája 2019 jeho syn Naruhito.
V sobotu 23. decembra sa Akihito, bývalý japonský cisár, dožíva 90 rokov.
Západný štýl života
Narodil 23. decembra 1933 v Tokiu. Vyrastal ako korunný princ na cisárskom dvore. Prelom v jeho výchove po ukončení druhej svetovej vojny spôsobil príchod americkej učiteľky Elizabeth Grayovej-Viningovej, ktorá princovi priblížila západný štýl života a učila ho anglický jazyk.
Neskôr študoval aj politológiu na Univerzite Gakušúin v Tokiu. Na rozdiel od ostatných členov rodiny nikdy neprijal vojenskú hodnosť. Od narodenia bol korunným princom, ale tento titul mu oficiálne udelili až 10. novembra 1952.
Americká učiteľka bola jediným zahraničným hosťom na jeho svadbe v roku 1959. Akihito si ako prvý zobral manželku neurodzeného pôvodu - Mičiko - a čiastočne prispôsobil svoj život západnému štýlu. Spolu s manželkou vychovali tri deti - dvoch synov a dcéru.
Japonským cisárom sa Akihito stal 7. januára 1989 po smrti svojho otca cisára Hirohita. K oficiálnej ceremónii došlo v cisárskom paláci v centre Tokia 12. novembra 1990 po stanovenom období oplakávania smrti predošlého vládcu. Akihito v tradičnom odeve a za prítomnosti množstva dvoranov absolvoval obrad vďakyvzdania za novú úrodu ryže.
Priblíženie k ľudu
Od nástupu na trón sa snažil priblížiť k japonskému ľudu. So svojou manželkou navštívili všetky japonské prefektúry a aj viaceré krajiny sveta. V roku 1998 mu britská kráľovná Alžbeta II. počas štátnej návštevy Spojeného kráľovstva udelila rytiersky Podväzkový rad.
Akihito bol tiež prvým japonským panovníkom, ktorý nebol považovaný za "božského". Jeho otec Hirohto sa totiž v deklarácii z roku 1946 vzdal výsady, že jeho moc pochádza od Boha. Aj podľa japonskej ústavy z roku 1947 je cisár symbolom štátu a jednoty národa. Jeho postavenie sa odvodzuje od vôle ľudu, ktorý je nositeľom zvrchovanosti. Cisár nemá žiadnu zákonodarnú, výkonnú ani súdnu moc, jeho povinnosti v štátnych záležitostiach sú formálnej a protokolárnej povahy.
Vo februári 2012 Akihitovi zaviedli bypass. Počas hospitalizácie prevzal za neho panovnícke povinnosti jeho syn, vtedy korunný princ Naruhito. V auguste 2016 v netradičnom príhovore k národu Akihito naznačil želanie abdikovať.
Zákon riešiaci prípadné cisárovo odstúpenie z trónu pochádza z roku 1947. Ten zakazoval cisárovi abdikáciu ako potenciálne riziko pre politickú stabilitu. Japonský parlament však 9. júna 2017 vyplnil želanie Akihita a schválil návrh zákona umožňujúci cisárovi abdikovať.
Vtedajší japonský premiér Šinzó Abe oficiálne 1. decembra 2017 potvrdil rozhodnutie cisárskej rady, na základe ktorého Akihito abdikoval 30. apríla 2019. Stal sa tak prvým japonských panovníkom za približne 200 rokov, ktorý sa vzdal trónu. V roku 1817 tak urobil cisár Kokaku.
Akihitov syn Naruhito nastúpil na trón 1. mája 2019 a stal sa tak 126. japonským cisárom.
Dynastia japonských cisárov je najdlhšie vládnucou dynastiou na svete. Cisári z tohto rodu vládnu krajine už najmenej 1500 rokov. Éra cisára Naruhita nesie názov Reiwa, čo znamená "nádherná harmónia", alebo aj "poriadok a harmónia".