Viac ako 1200 obvinených, na 900 ľudí, ktorí priznali vinu alebo boli odsúdení, a viac ako 700 trestov. Taká je podľa médií aktuálna bilancia vyšetrovania, ktoré pred tromi rokmi spustili bezprecedentné povolebné nepokoje v sídle amerického Kongresu. Podľa denníka The New York Times by konečný počet obvinených mohol byť až dvojnásobný.
Odkrývanie udalostí 6. januára 2021, keď priaznivci končiaceho amerického prezidenta Donalda Trumpa vtrhli do washingtonského Kapitolu, zďaleka nie je pri konci. Federálne úrady neustále oznamujú ďalšie a ďalšie zatknutia a súd vo Washingtone čelí záplave súdnych procesov a rokovaní o výške trestov súvisiacich s nepokojmi.
Identifikácia násilníkov
Úrady sa stále snažia identifikovať viac ako 80 jedincov podozrivých z násilných činov, píše agentúra AP. Okrem toho ani po troch rokoch neobjasnili, kto v predvečer násilného protestu umiestnil v centre Washingtonu dve podomácky vyrobené bomby. Federálny úrad pre vyšetrovanie vo štvrtok pripomenul, že za informácie vedúce k dopadeniu páchateľa je odmena pol milióna dolárov.
Útok Trumpových stúpencov na Kapitol prišiel dva mesiace po posledných prezidentských voľbách, v ktorých Trump prehral s terajšou hlavou štátu Joom Bidenom. Vtedajší prezident nikdy porážku neuznal a namiesto toho bez dôkazov tvrdil, že mu boli voľby "ukradnuté". Neďaleko Kapitolu 6. januára 2021 usporiadal zhromaždenie, kde bezprostredne pred vypuknutím nepokojov ďalej svojich priaznivcov burcoval.
Odhaduje sa, že pri sídle Kongresu bolo okolo 10-tisíc ľudí, z ktorých sa zhruba tisícka dostala cez policajné barikády dovnútra. V budove práve začínala schôdza zákonodarcov k výsledkom volieb a kvôli vniknutiu výtržníkov museli kongresmani a senátori utekať do rôznych úkrytov.
Počas nepokojov či krátko po nich zomrelo päť ľudí vrátane ženy, ktorú zastrelila polícia, a dvaja policajti, ktorí sa vtedy zúčastnili zásahu, do niekoľkých dní spáchali samovraždu.
Členovia extrémistických skupín
Podľa AP prokurátori v tejto súvislosti vzniesli federálne obvinenie proti asi 1230 ľuďom. Skupina obvinených, rovnako ako celý dav, ktorý sa pred tromi rokmi pri Kongrese zhromaždil, je veľmi rôznorodá. Zahŕňa členov extrémistických skupín, bývalých vojakov a policajtov, vodičov kamiónov, realitných maklérov i niekdajšieho olympionika.
Približne 170 ľudí bolo podľa americkej tlače odsúdených porotami či sudcami a ďalších viac ako 700 uzavrelo s prokurátormi dohodu o vine a treste. Iba dvaja obžalovaní boli plne oslobodení od viny.
Agentúra AP uvádza, že z približne 750 trestov, ktoré padli, išlo takmer v dvoch tretinách o odňatie slobody. Verdikty sa pohybujú od niekoľkých dní za mrežami až po 22 rokov, ktoré v septembri dostal bývalý líder krajne pravicovej skupiny Proud Boys ("hrdí chlapci") Enrique Tarrio. Porota ho podobne ako v procesoch s niektorými ďalšími extrémistami uznala vinným z rozvratného sprisahania kvôli plánovaniu násilného protestu.
Počet obžalovaných by nakoniec mohol narásť až na dvojnásobok, napísal denník NYT. Kým vyšetrovanie pokračuje, mnohí z odsúdených už si svoje tresty odpykali.
Patrí medzi ne aj Jacob Chansley, ktorý sa stal jednou z tvárí šokujúcich udalostí 6. januára, keď sa s kožušinovou čiapočkou s rohmi a americkou vlajkou pripevnenou na kopí dostal až do rokovacej sály Senátu. Po vlaňajšom prepustení dal najavo, že chce kandidovať do Kongresu.
Názory Američanov na nepokoje, podobne ako na voľby roku 2020, sa rôznia. Kým mnohí násilnosti považujú za útok na americkú demokraciu, v očiach iných občanov situácia nebola až taká vážna a niektorí veria nepodloženým teóriám, že išlo o výsledok sprisahania proti Trumpovmu táboru.
V novom prieskume vypracovanom pre list The Washington Post uviedlo 25 percent respondentov, že nepokoje "pravdepodobne" alebo "rozhodne" vyvolali agenti FBI.