Mnohí ekonómovia veria, že protrhové reformy v Číne v 80. a 90. rokoch 20. storočia viedli k trvalému znižovaniu chudoby.
Toto tvrdenie sa opiera o údaje Svetovej banky, podľa ktorých sa za posledných 40 rokov počet ľudí v Číne žijúcich v "extrémnej chudobe" (menej ako 1,90 USD na deň) znížil o takmer 800 miliónov. To je slušná časť svetovej populácie, ktorá v súčasnosti predstavuje približne osem miliárd ľudí.
V roku 1981 bola miera extrémnej chudoby v Číne 88 %. Najrýchlejšie sa zvýšila v 80. a 90. rokoch 20. storočia počas kapitalistických reforiem predsedu Deng Xiaopinga. Podľa výpočtov Svetovej banky sa miera extrémnej chudoby v Číne v súčasnosti znížila z jednej z najvyšších na svete na takmer nulovú úroveň.
Na definícii kúpnej sily záleží
Vo výpočtoch Svetovej banky sa používa parita kúpnej sily, čo je štandardný spôsob porovnávania všeobecnej kúpnej sily v danom čase a medzi krajinami. Tento prístup nám však nehovorí o kúpnej sile ľudí v súvislosti s konkrétnymi tovarmi a službami, ktoré sú nevyhnutné na prežitie. Z tohto dôvodu vedci upozorňujú, že metóda Svetovej banky nemôže poskytnúť presný obraz o skutočných trendoch chudoby.
V novom článku uverejnenom v časopise New Political Economy je kalkulovaná miera extrémnej chudoby v Číne na základe údajov zverejnených OECD, pričom sú posudzované príjmy ľudí v porovnaní s cenami tovarov potrebných na živobytie. Kalkulované dáta zahŕňajú položky ako 2 100 kalórií na deň, základné živiny, tri metre štvorcové bývania na osobu, oblečenie, kúrenie a mydlo.
Na rozdiel od Svetovej banky je z tohto článku zrejmé, že na konci socialistického obdobia, v rokoch 1981 až 1990, bola miera extrémnej chudoby v Číne jedna z najnižších v rozvojovom svete. V priemere dosahovala len 5,6 % v porovnaní s 51 % v Indii, 36,5 % v Indonézii a 29,5 % v Brazílii.
V článku sa ďalej uvádza, že extrémna chudoba sa dramaticky zvýšila počas trhových reforiem v 90. rokoch. Najvyššiu úroveň 68 % dosiahla, keď deregulácia cien zvýšila náklady na základné potraviny a bývanie, čím sa znížila kúpna sila ľudí s nízkymi príjmami.
Extrémna chudoba sa potom v roku 2000 znížila, ale ešte stále neklesla na úroveň, ktorú vypočítala Svetová banka.
Za komunizmu Čína dotovala základné potreby
Tieto dva prístupy prinášajú rozdielne odpovede, pretože parita kúpnej sily upravuje príjmy podľa nákladov na všetky nákupy vrátane luxusného tovaru, a nie podľa nákladov na základné položky potrebné na prežitie.
Tento rozdiel má veľký význam pri porovnávaní socialistických a kapitalistických systémov a pri posudzovaní prechodov medzi týmito systémami. Socialistické politiky môžu udržiavať náklady na uspokojovanie základných potrieb na nízkej úrovni spôsobom, ktorý celkové cenové miery nezachytávajú.
Zdá sa, že to bol prípad Číny. Až do svojich trhových reforiem poskytovala čínska vláda potraviny a prístrešie za nízke alebo žiadne náklady. To znamenalo, že za 1,90 USD bolo možné v Číne kúpiť viac základných potrieb ako v porovnateľných kapitalistických krajinách.
Keď vláda v priebehu 90. rokov 20. storočia zrušila kontrolu cien základných tovarov a odstránila systém sociálneho zabezpečenia, ceny životných potrieb sa dostali nad možnosti mnohých ľudí.
Samozrejme, tieto výsledky nemusia platiť, ak je v praxi ťažké získať základné potreby za nízke ceny, čo nám údaje OECD nemôžu povedať.
Iné sociálne ukazovatele však podporujú zistenia, že extrémna chudoba bola v Číne v 80. rokoch nižšia ako v Indii, Indonézii a Brazílii.
Čína dosiahla lepšie výsledky ako tieto krajiny v niekoľkých kľúčových sociálnych ukazovateľoch vrátane očakávanej dĺžky života, dojčenskej a detskej úmrtnosti, priemerného počtu rokov školskej dochádzky a podielu obyvateľstva s prístupom k elektrickej energii.
Extrémnu chudobu nie je možné merať s absolútnou istotou. Tieto výsledky však potvrdzujú iné ukazovatele a zdá sa, že naznačujú zhoršenie extrémnej chudoby počas čínskych reforiem.
Samotný hospodársky rast nestačí
Je dôležité objasniť, že tieto zistenia sa týkajú len extrémnej chudoby, ktorá je definovaná ako neschopnosť kúpiť si základné potraviny, potreby a prístrešie.
Úctyhodný priemyselný rozvoj Číny samozrejme viedol k podstatnému zlepšeniu prístupu k moderným spotrebičom, informačným technológiám a ďalším tovarom. Zdá sa však, že pokiaľ ide o prístup k základným živinám a bývaniu, veľká časť čínskeho obyvateľstva počas prechodu na trhové hospodárstvo utrpela.
Tieto zistenia majú dôležité dôsledky. Naznačujú, že hoci je priemyselný rozvoj dôležitým cieľom, nemožno sa spoliehať na to, že sám o sebe zníži extrémnu chudobu, aspoň nie v kontexte kapitalistických reforiem a obmedzovania sociálnej politiky.
Verejné vlastníctvo, kontrola cien a všeobecný prístup k sociálnym službám, aké sa v Číne presadzovali pred trhovými reformami, môžu byť prinajmenšom rovnako účinné, najmä pri nízkych úrovniach hospodárskeho rozvoja.
Článok bol preložený z portálu The Conversation. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
