Na Taiwane sa dnes konajú prezidentské a parlamentné voľby, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vzťahy s Čínou na najbližšie štyri roky. Peking samotný ich podľa agentúry Reuters označuje za voľbu medzi vojnou a mierom, zatiaľ čo stupňuje tlak na ostrov a jeho zjednotenie s Čínou.
Hlasovacie miestnosti sa otvorili o 08:00 miestneho času (01:00 nášho času) a uzavrú sa o 16: 00 (09:00 nášho času). Sčítanie hlasov začne hneď potom a predbežné výsledky by mali byť známe ešte dnes večer miestneho času.
Nezávislosť Taiwanu
Svoj hlas odovzdali traja kandidáti na prezidenta - súčasný viceprezident William Laj z vládnucej a k hlbším vzťahom s pevninskou Čínou skeptickej Demokratickej pokrokovej strany a dvaja opoziční predstavitelia - Chou Jou-i z zoskupenia Kuomintang (Národná strana) a bývalý starosta Taiwanu Kche Wen-če z podstatne menšej Taiwanskej ľudovej strany. Obe opozičné strany by hospodárske či kultúrne vzťahy s Čínou chceli zlepšiť.
"Bežte prosím voliť, aby ste ukázali vitalitu taiwanskej demokracie," vyzval voličov Laj, keď odovzdával svoj hlas. Laj bol v čase kampane opakovane terčom kritiky zo strany Pekingu, podľa ktorého by jeho zvolenie predstavovalo vážne nebezpečenstvo. Čínska armáda dokonca vydala vyhlásenie, že je pripravená "potlačiť akékoľvek snahy o nezávislosť Taiwanu v akejkoľvek podobe".
Podľa kandidáta Kuomintangu je dôležité, aby sa krajina dokázala zjednotiť po volebnej kampani, ktorú podľa neho sprevádzal chaos. "Podporujem pragmatické vzťahy s Čínou, obranu národnej bezpečnosti a ochranu ľudských práv," povedal Chou, ktorého kritici označujú za pročínskeho politika.
Osud ostrova
DPP, ktorá je na Taiwane pri moci od roku 2016, zastáva názor, že len ľudia na Taiwane môžu rozhodnúť o osude ostrova. Akékoľvek snahy pevninskej Číny ovplyvňovať dianie na ostrove odmieta.
Popri vzťahoch s Čínou bol dôležitou témou v kampani tiež stav ekonomiky, ktorá za minulý rok vykázala podľa odhadov rast iba o 1,4 percenta, píše agentúra AP. Niektorí voliči agentúre AFP povedali, že sa možnej konfrontácie s Čínou príliš neobávajú a volia podľa toho, kto bude schopný zaručiť rast miezd či lepšiu dostupnosť bývania.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak vyhlási nezávislosť. Ostrov napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle, má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne pokračuje vláda jednej strany.
Peking vyzýva ostatné štáty, aby nerokovali s taiwanskými predstaviteľmi, a nebudili tak zdanlivo, že uznávajú samostatnosť Taiwanu. Aj preto na stretnutie medzi taiwanskými politikmi a zahraničnými lídrami reaguje podráždene.
Nezávislosť Taiwanu v súčasnosti uznáva len 13 krajín sveta. Väčšinou ide o malé štáty v Karibiku a Tichomorí.