Vallie Collinsovej sa premietli okamihy života, ktoré ešte neprežila. Keď posielala správu manželovi, že jej lietadlo mieri k zemi, myslela na plánovanie narodeninových večierkov svojich detí, videla sa v úlohe matky nevesty. V tej chvíli sedela na sedadle 26D letu 1549 spoločnosti US Airways. Ten skoro pred pätnástimi rokmi skončil v New Yorku v rieke Hudson.
Všetkých 155 ľudí na palube prežilo a zázračné pristátie mnohým z nich vdýchlo nový životný elán. Samotný manéver odborníci označili za najúspešnejšie núdzové pristátie všetkých čias a kapitánovi Chesleymu "Sullymu" Sullenbergerovi prisúdil status hrdinu i slávu vo filme Sully, napísal portál CNN.
Spomienky z letu
Ric Elias sedel v prvom rade a uvedomoval si, čo všetko mu chýbať nebude: peniaze, ďalšie víťazstvo, nový výlet. Aj on rozmýšľal nad tým, že nebude vychovávať svoje deti. Kúsok od neho - na sedadle 1C - Barry Leonard myslel na rodinu, manželku, deti i matku. Ako lietadlo klesalo, mnohí na palube vnímali ticho nefunkčných motorov. Mnohým ľuďom sa do mysle vkrádali myšlienky na smrť, báli sa najhoršieho.
Teraz - pri príležitosti 15. výročia "zázraku na Hudsone" - Sullenberger a niektorí cestujúci vo vysielaní CNN rozmýšľali, ako tento deň zmenil ich životy.
Sullenberger povedal, že si pamätá, ako sa lekol, keď pri štarte z newyorského letiska LaGuardia do lietadla narazilo kŕdeľ kanadských husí a oba motory stratili ťah. Skúsený pilot cestujúcim oznámil, že je potrebné núdzovo pristáť. "Tu je kapitán. Pripravte sa na náraz," uviedol Marton.
"Počul som, ako letušky vpredu začali unisono kričať na cestujúcich povelmi. ´Pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa. Hlavy dole. Zostaňte dole. ‘Stále dokola," spomína.
Panika na palube
Kým sa na palube šírila panika, Sullenberger s riadením letovej prevádzky vyhodnocoval možnosti pre pristátie. Uvedomil si, že na letisko LaGuardia sa už nedostane a vylúčil aj letisko Teterboro a Newark v štáte New Jersey. "Pristaneme na rieke Hudson," povedal riadenie letovej prevádzky Hudson. Kapitán a prvý dôstojník Jeff Skiles pristáli s lietadlom na vodnej ploche presne 208 sekúnd po náraze vtákov do stroja.
"Bol to dosť veľký otras," spomína Leonard a dodáva: "Myslím, že som sa kolenom uhodil do hrudnej kosti, pretože tá mi praskla," dodáva. Lietadlo sa pri drsnom a prudkom pristátí otriaslo, spomínala Collinsová.
"Keď sme zastavili, pozrela som sa hore a pomyslela si: Som v jednom kuse. Lietadlo je v jednom kuse, "vylíčila. Úľava z pristátia však trvala krátko. Letušky smerovali cestujúci ku krídlam, aby lietadlo opustili, pretože sa objavil ďalší problém.
"Dovnútra sa valila voda. To bol pre mňa najdesivejší moment. Hovorila som si: ‘Pane, nenechaj ma utopiť. ´Bola taká studená," spomínala Collinsová. Leonard si odepnul bezpečnostný pás, zul si topánky a skočil do ľadovo studenej rieky. "Ohliadol som sa a videl ľudí, ako chodia po vode," líčil. "Vlastne som si myslel, že som zomrel. Až keď som začal plávať späť, došlo mi, že tí ľudia stoja na krídle a ja nie som mŕtvy. "
Kapitán medzitým dvakrát skontroloval všetky rady lietadla, aby sa uistil, že tam nie sú cestujúci. "Bol som v takom strese, že som neveril vlastným očiam ani ušiam," povedal Sullenberger. Lietadlo stále naberalo vodu a jedna z letušiek kričala, že sa musí dostať von. Všetkých 155 ľudí na palube ako zázrakom prežilo.
Zmena životov
Existuje rozdiel medzi dobou pred a po pristátí na Hudsone - okamihom, ktorý navždy zmenil životy ľudí na palube. Clay Presley, ktorý sedel na sedadle 15D, začal po drastickom pristátí trpieť extrémnou klaustrofobiou, ktorá ho sužuje dodnes.
"Stále nemôžem do takto tesných priestorov, pokiaľ neviem, že mám veľmi ľahkú cestu von," opísal. A aj keď po núdzovom pristátí trpel posttraumatickou stresovou poruchou, rozhodol sa, že bude so strachom z lietania bojovať.
Naučil sa dokonca aj lietať. Hrdinstvo Sullenbergera a záchranárov z onoho dňa ho podľa jeho slov inšpirovalo k tomu, aby sa stal pilotom. Teraz lieta s malými lietadlami a jeho vlastný stroj má registrovú značku 1549H, na počesť letu 1549 spoločnosti US Airways.
Psychológovia ako Sonja Lyubomirskyová tvrdia, že ľudia reagujú na traumatické zážitky rôznymi spôsobmi. Niektorí môžu zostať na dne, zatiaľ čo iní môžu prežiť depresie a otriasť sa, preukázať odolnosť, povedala. Ďalší sa môžu dostať na vyššiu úroveň, ako z ktorej vyšli, myslí si profesorka psychológie na Kalifornskej univerzite.
Cestujúcu Pam Seagleovú, ktorá sedela na sedadle 12A, inšpiroval zážitok blízky smrti k tomu, aby zhodnotila svoj život a vykonala v ňom zmeny.
Iní ľudia ako tí, čo nastúpili
V roku 2009 bola vedúcou pracovníčok v marketingu, ale došlo jej, že chce byť viac so svojimi dvoma deťmi, ktoré boli v tom čase v puberte, a tiež s manželom. Požiadala tiež zamestnávateľov o presun do iného odboru, kde videla väčšie naplnenie. Teraz vyvíja programy na podporu ekonomického postavenia žien.
Tento rast po traume je bežný, no cesta každého je iná, vysvetľuje výskumník a psychológ s vyše štyridsaťročnou praxou Richard Tedeschi. "Často hovoria, že udalosti, ktoré zažili, zmenili smer ich života. Možno im to ukázalo veci, o ktorých pred tým neuvažovali, "rozmýšľa expert.
U niektorých cestujúcich, ako napríklad u Collinsovej, však pozitívne zmeny nie sú tak viditeľné. "Nebola som vo svojej koži," spomína, ako sa cítila o mesiac neskôr. "Začala som byť naozaj smutná. Zrazu som sa necítila vybavená na to, aby som všetko zvládla," hovorí.
Collinsová opísala svoju osobnosť ako Tigra z Medvídka Pú - tvora plného energie a optimizmu. Potom sa ale cítila ako Ijáčik, zachmúrený a depresívny oslík. Collinsová verí, že niektoré časti jej života sú po onom dni lepšie - viac sa angažuje v cirkvi a v komunite, pôsobí vo výboroch neziskových organizácií. Napriek tomu vie, že už nikdy nebude tým istým človekom, aký nastúpil do lietadla.
Zázrak na Hudsone sa odohral v čase, keď myšlienky Američanov ovládali úzkosť a strach. Bola to doba recesie, zatvárania bánk, prepúšťania a finančnej nestability. Stal sa z neho príbeh, ktorý ľuďom prinášal dobrú náladu, a oni žasli nad zázračným pristátím a hrdinstvom posádky i prvých záchranárov, ktorí prišli na pomoc.
Mediálne šialenstvo okolo Sullenbergera priviedlo pred dom jeho rodiny hukot generátorov a reportérov, spomína jeho žena Lorrie Sullenbergerová. Ale prinieslo tiež niečo iné. Ručne písaný odkaz vytlačený na rodinnom faxe so odkazom: "Amerika potrebovala víťazstvo. Ďakujem, "stálo v nepodpísanom písaní.
Húfy ľudí z celého sveta poslali toľko pošty, že ju poštári museli nosiť v košoch, povedala Sullenbergerová. Jeden list ale vyčnieva. "V minulom roku som prišla kvôli rakovine o otca. Stratila som prácu a potom aj domov. Stratila som vieru. Vy ste mi ju, pán, vrátil, "prečítala pilotova manželka časť listu.