Saudskoarabský minister zahraničných vecí v utorok uviedol, že jeho kráľovstvo by mohlo uznať Izrael, ak by sa dosiahla komplexná dohoda vrátane štátnosti pre Palestínčanov. Ide o ambiciózne slová, keďže vojna medzi židovským štátom a palestínskym hnutím Hamas nevykazuje zatiaľ žiadne známky zmiernenia. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Súhlasíme s tým, že regionálny mier zahŕňa mier pre Izrael, ale to sa môže uskutočniť len prostredníctvom dohody pre Palestínčanov skrze palestínskeho štátu," povedal princ Faisal bin Farhán na tlačovej konferencii na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.
Na otázku, či Saudská Arábia v takom prípade uzná Izrael ako súčasť širšej politickej dohody, odpovedal: "Určite."
Princ zabezpečenie regionálneho mieru vytvorením palestínskeho štátu označil za "niečo, na čom sme skutočne pracovali s americkou administratívou, a je to relevantnejšie v kontexte Pásma Gazy".
Dohoda so Saudskou Arábiou by bola pre Izrael veľkým úspechom po nadviazaní diplomatických vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi (SAE), Bahrajnom a Marokom, a mohla by zmeniť geopolitiku Blízkeho východu.
Sunnitská moslimská monarchia Saudská Arábia je najmocnejšou krajinou arabského sveta. Na jej území sú najposvätnejšie miesta islamu a preto má značný náboženský vplyv na celom svete. Po vypuknutí vojny medzi Izraelom a Hamasom v októbri minulého roka odložila plány na normalizáciu vzťahov s Izraelom.
Diplomatické zdroje pre Reuters uviedli, že v rokovaniach o normalizácii saudsko-izraelských vzťahov podporovaných USA došlo pre vojnu v Pásme Gazy k určitému oneskoreniu. Považujú sa však za kľúčový krok, pretože kráľovstvo by si výmenou za normalitáciu vzťahov s Izraelom zabezpečilo obranný pakt s USA.
Pred 7. októbrom 2023 izraelskí aj saudskoarabskí lídri signalizovali, že smerujú k nadviazaniu diplomatických vzťahov, ktoré by mohli zmeniť podobu Blízkeho východu.
Palestínčania chcú štát na územiach, ktoré Izrael zabral vo vojne v roku 1967 s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme. Rokovania s Izraelom o dosiahnutí tohto cieľa sa však pred viac ako desiatimi rokmi zablokovali.
Skomplikovalo ich židovské osídľovanie okupovanej pôdy a spory medzi Západom podporovanými palestínskymi orgánmi a islamistami z Hamasu odporovanými Iránom, ktorí odmietajú existenciu židovského štátu.
Izraelská pravicová vláda zľahčuje možnosť, že by v rámci prípadnej dohody o normalizácii vzťahov so Saudskou Arábiou urobila Palestínčanom výrazné ústupky.
Vojna v Pásme Gazy sa začala vlani 7. októbra, keď militanti Hamasu vtrhli do južného Izraela, kde zabili 1200 ľudí a uniesli 240 rukojemníkov. Izraelská vláda tvrdí, že viac ako 130 z nich zostáva stále v zajatí.
Izrael odpovedal obliehaním, bombardovaním a pozemnou inváziou do Pásma Gazy, kde podľa palestínskych úradov zahynulo vyše 24.000 ľudí.