Argentínsky prezident Javier Milei už zľavil z množstva radikálnych reforiem navrhovaných v rozsiahlom zákone zvanom zákon ómnibus, aby mu návrh prešiel v parlamente, kde má prezidentova strana len malé zastúpenie.
Revidovaný návrh obsahuje podľa agentúry EFE asi o 140 článkov menej ako ten pôvodný, ale stále je v ňom 520 opatrení, ktorými sa mení alebo ruší legislatíva v rôznych odvetviach. Už v stredu čaká Mileiovu vládu prvá veľká skúška - generálny štrajk, ktorý vyhlásili kvôli jeho radikálnym a rozsiahlym reformám najväčšie odbory v krajine.
Ultraliberálny ekonóm Milei, ktorý je označovaný za krajne pravicového politika, sa úradu ujal 10. decembra a počas troch týždňov oznámil stovky opatrení meniacich zákony v ekonomickej či sociálnej oblasti. Tie sú súčasťou jeho "šokovej terapie", s ktorou chce dostať argentínsku ekonomiku z hlbokej krízy, znížiť trojcifernú infláciu a veľký rozpočtový deficit.
Reformy ale dopadnú negatívne na milióny Argentínčanov, ktorí sa preto v stredu chystajú štrajkovať a tiež demonštrovať pred parlamentom v Buenos Aires.
Niektorí majú tiež obavy, že Milei novým megazákonom získa široké právomoci a bude môcť obchádzať parlament pri zmene zákonov.
Jedným z ním navrhovaných opatrení je totiž vyhlásenie "verejnej núdze" v ekonomickej či sociálnej oblasti. Pôvodne to malo byť do 31. decembra 2025 s možnosťou predĺženia o dva roky, teda de facto do konca Mileiovho mandátu. Revidovaná verzia však navrhuje obdobie "verejnej núdze" do konca tohto decembra s možnosťou predĺženia o rok.
Ďalším ústupkom vlády v snahe presadiť zákon ómnibus je vyňatie ropnej spoločnosti YPF, v ktorej má väčšinu štát, zo zoznamu firiem, ktoré budú môcť byť privatizované.
Podľa prieskumu verejnej mienky z prvej polovice januára, o ktorom v pondelok informoval argentínsky ekonomický denník El Cronista, asi 41 percent Argentínčanov s týmto megazákonom nesúhlasí a asi 38 percent ho podporuje. Asi 60 percent Argentínčanov sa domnieva, že prezident by mal reformy konzultovať s parlamentom.
Milei v decembri podpísal tiež takzvaný dekrét nevyhnutnosti a naliehavosti (DNU), ktorý mení či ruší na tri stovky zákonov a na ktorý bola na súdy podaná desiatka sťažností. Najmenej dvom z nich už súd vyhovel zatiaľ predbežným opatreniam, ktorým platnosť časti tohto dekrétu pozastavil.
Začiatkom januára takto vyhovel sťažnosti najväčšieho miestneho odborového zväzu CGT, ktorý dekrét považuje za neústavný; sudca pozastavil opatrenia týkajúce sa reformy pracovného trhu. Tento týždeň v pondelok vyhovela v tej istej veci sudkyňa sťažnosti Bankovej asociácie (AB).