Spojené štáty sa prvýkrát po 15 rokoch chystajú rozmiestniť v Británii jadrové zbrane, napísal britský denník The Telegraph. Washington sa podľa neho tak rozhodol kvôli rastúcej hrozbe zo strany Ruska.
Jadrové hlavice, ktoré sú trikrát silnejšie ako bomba zhodená na Hirošimu, budú podľa denníka dodané na základňu britského letectva Lakenheath v grófstve Suffolk na východe Anglicka. The Telegraph sa v tejto súvislosti odvoláva na zmluvy Pentagonu.
"Nezverejnené dokumenty v databáze verejného obstarávania amerického ministerstva obrany odhaľujú plány na ‘jadrovú misiu‘, ktorá sa ‘v najbližšom čase‘ uskutoční na základni britského Kráľovského letectva (RAF) Lakenheath," píše The Telegraph. Konkrétne by malo ísť o taktické jadrové pumy B61-12, ktoré možno zavesiť na stíhacie lietadlá.
Rozmiestnenie zbraní sa podľa denníka uskutoční v rámci programu NATO na "rozvoj a modernizáciu jadrových základní" v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Britské ministerstvo obrany sa k veci odmietlo vyjadriť s tým, že v súlade s "dlhodobou politikou Spojeného kráľovstva a NATO nepotvrdzuje ani nevyvracia prítomnosť jadrových zbraní na danom mieste".
Výzvy pre Britániu
V poslednom čase zazneli z USA aj Británie výzvy, aby sa Spojené kráľovstvo pripravilo na možnú vojnu medzi silami NATO a Ruskom.
Tento týždeň náčelník britského generálneho štábu Patrick Sanders uviedol, že Británia v súčasnosti nerobí dosť pre to, aby bola schopná brániť sa pri potenciálnom budúcom konflikte s Ruskom. Kritizoval škrty vo financovaní armády i nedostatočnú pripravenosť obyvateľstva.
Hoci počet záujemcov o službu v profesionálnej armáde je podľa neho teraz najvyšší za posledných šesť rokov, britská armáda má niečo vyše 74-tisíc členov, čo je o 28 percent menej ako pred 12 rokmi. Podľa Sandersa by na lepšiu pripravenosť armády bolo potrebných najmenej 45-tisíc rezervistov.
Kancelária predsedu vlády Rishiho Sunaka však vylúčila, že by sa Británia chystala zaviesť povinnú vojenskú službu.
Šéf sekcie námorníctva Pentagónu Carlos Del Toro vyzval Spojené kráľovstvo, aby vzhľadom na súčasné hrozby "prehodnotilo" veľkosť svojich ozbrojených síl.
Downing Street súčasnú výšku výdavkov na obranu však obhajuje a uviedla, že Británia bola vďaka svojej "vojenskej sile" "partnerom, ktorého si Washington vybral" pri úderoch proti šiitským povstalcom Húsíom v Červenom mori.
Jadrový dáždnik
Európa je čo do počtu jadrových zbraní v porovnaní s Ruskom aj USA slabá a na americkom arzenáli teda takticky závisí. Dohromady by na šiestich základniach mali Spojené štáty mať okolo stovky bômb, a to v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku.
Jedinými jadrovými mocnosťami v západnej Európe sú Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Tie majú desiatky bojových hlavíc, väčšinou na svojich ponorkách, ktoré sa pravidelne plavia v hlbinách oceánov.
V súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami sa špekuluje o tom, ako sa USA zachovajú v hroziacom konflikte s Ruskom v prípade, že sa do ich čela vráti Donald Trump. Niektorí európski politici preto volajú po vytvorení európskeho jadrového dáždnika.
„Trump by mohol potenciálne podkopať odstrašenie NATO pomocou tweetu,“ citoval web Politico Benjamina Tallisa, vedúceho pracovníka nemeckého think-tanku DGAP.
Európa nie je pripravená
A po potrebe nechať čo najviac zmohutnieť všetky dostupné obranné prostriedky v Európe, teda tiež tie konvenčné, sa začína volať naprieč starým kontinentom.
„Teraz je okno, ktoré môže trvať jeden, dva, možno tri roky, počas ktorých musíme investovať ešte viac do bezpečnej obrany,“ varoval napríklad minulý týždeň nórsky generál Eirik Kristoffersen.
Rovnaký časový horizont vidí napríklad aj šéf poľského úradu pre národnú bezpečnosť Jacek Siewiera, ktorý v decembri povedal, že východné krídlo NATO má len tri roky na to, aby sa pripravilo na konfrontáciu.
„Európa nielenže nie je na vojnu pripravená, ale ani sa na vojnu nepripravuje,“ varoval Tallis z nemeckého think-tanku DGAP.
Bez USA nemá Európska únia ani vojenské vybavenie, ani ľudské zdroje, aby mohla čeliť Moskve v konflikte vysokej intenzity. „Európania nemajú kapacitu na obranu,“ povedal Daniel Fried, bývalý americký veľvyslanec v Poľsku. Obrana Pobaltia nie je podľa neho bez mohutných amerických síl mysliteľná.
Problém sa koniec koncov tiahne od konca studenej vojny. Pri intervencii NATO proti Srbsku v roku 1999, kedy sa odtrhávalo Kosovo, si európski generáli k svojej nevôli overili, že bez USA, by spojené európske sily toho proti osamelej balkánskej krajine veľa nezmohli. Teda bez vysokých vojenských strát, a to vzhľadom k večne zastaranú techniku.
Moderne poňatá vojenská taktika postavená na leteckých úderoch, ktorá srbské pozemné sily prišpendlila k zemi a postupne likvidovala do miery, kedy sa Belehrad prakticky vzdal, bola možná vďaka Američanom. Asi dve tretiny síl zasahujúcich proti Srbsku patrili USA.