Mnohí ľudia v ukrajinskom Mariupole doteraz žijú v provizórnych podmienkach v domoch zdevastovaných počas ruského bombardovania na jar 2022, opísal investigatívnemu portálu Važnyje históriu miestnych obyvateľov Andrij Zonder. Ľudia v Ruskom okupovanom meste sú podľa neho apatickí a sústredia sa hlavne na prežitie v ťažkých podmienkach.
Počas tuhej zimy praskali potrubia
Odkedy Rusko na jar roku 2022 Mariupoľ ovládlo, využíva ho často k svojej propagande. Ruské prokremeľské médiá informujú o opravách aj novej výstavbe. Pokiaľ by človek tejto propagande podľahol, mohol by nadobudnúť dojem, že obyvateľom mesta na pobreží Azovského mora sa žije dokonca lepšie ako pred ruskou okupáciou, napísal portál.
VIDEO: Zdevastovaný Mariupoľ.
Svedectvo, ktoré získal od dvoch obyvateľov Mariupolu, ukazuje úplne iný obraz o živote v tomto meste.
Zonder, domovník v bytovom dome číslo 66 na ulici Morskyj bulvar, ktorý už predtým s novinármi portálu o situácii v meste hovoril, povedal, že ľudia v jeho ťažko rozbombardovanom dome nakoniec na rekonštrukciu čakali 483 dní.
„Hovorili nám, že čo nevidieť oprava začne, ale v skutočnosti sa len stále striedali dodávatelia a žiadne zmeny nenastali,“ uviedol Zonder. Rekonštrukcia sa začala až v júni 2023, pričom časť domu bola zdemolovaná.
Počas minuloročnej zimy sa v dome začalo opravovať kúrenie, ale prakticky celý dom bol stále bez okien, namiesto ktorých mali ľudia fólie. Vo vrchných poschodiach, ktoré zničili ruské útoky, skoro nikto nezostal, v bytoch často praskali radiátory a voda potom vyplavovala nižšie položené byty.
„Všetci sme si navzájom pomáhali vynášať vodu. Pritom boli tuhé mrazy,“ popísal Zonder. Aj túto zimu podľa neho musia ľudia v dome dávať pozor, aby opäť nepraskalo kúrenie.
Všetko akoby zamrzlo
Ľudia ďalej aj napriek niektorým opravám žijú v provizórnych podmienkach. V dome napríklad netečie teplá voda. Tento mesiac tiež asi tri dni nešiel ani prúd.
„V dome nemáme plyn, všetci preto varia na elektrických platničkách, takže sme niekoľko dní nemali teplé jedlo a nemohli si uvariť ani čaj. Aspoň že kúrenie fungovalo stabilne,“ uviedol Zonder. V budove podľa neho nefungujú výťahy, takže susedia si navzájom pomáhajú a nosia starším ľuďom do vrchných poschodí nákupy.
„Nedávno v noci tiež pršalo. Chodby v spoločných priestoroch nie sú nijako zakryté, takže ich to zaplavilo, po stenách tiekla voda. Hneď sme pochopili, že nás čaká ťažká noc. Automaticky sme vstali, obuli čižmy, vzali vedrá a šli sme zachraňovať svoj majetok,“ popísal Zonder.
V dome podľa neho ostali len ľudia, ktorí nemajú kam inam ísť. Medzi svojimi susedmi Zonder pozoruje apatiu. „Prvý rok všetci mali na všetky udalosti nejaký osobný názor, všetci sa vyjadrovali. Vtedy sme mali nádej, že sa za nejaký čas niečo zmení. No nič sa nedeje, všetko akoby zamrzlo. Všetci sú apatickí, jednoducho už nemáme o nič záujem,“ povedal.
Jeho slová o bezútešných bytových podmienkach potvrdzuje študent z Mariupoľu, o ktorom portál píše pod zmeneným menom Mykola.
Ten uviedol, že žije na kraji mesta v dome, ktorý nebol pri bojoch zasiahnutý, ale že v centre Mariupoľu možno vidieť mnoho zdevastovaných domov, s ktorými nikto nič nerobí. V niektorých častiach mesta však vznikajú štvrte s úplne novými domami. Aká je ich kvalita, Mykola nevie.
V Mariupole je podľa Mykolu draho, ale nájsť prácu je ťažké. Predtým mnoho ľudí pracovalo v továrňach, teraz však výroba stojí. Mykolovi rodičia, ktorí predtým tiež pracovali v továrni, si teraz zarábajú odpratávaním trosiek. V Mariupole existujú okupačné úrady, podľa Mykolu ale nikto nevie, čím sa zaoberajú, a nikto od nich nič nechce.