Blízky východ bol len zriedka výbušnejším regiónom ako dnes a riešenie konfliktu v pásme Gazy bude veľmi ťažké. V eseji publikovanej v utorok v americkom časopise Foreign Affairs, ktorý sa venuje medzinárodným vzťahom, to napísal šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns. Okrem Blízkeho východu sa venoval aj vojne na Ukrajine a zdôraznil, že zastavenie americkej pomoci Kyjevu by bolo chybou "historických rozmerov".
Burns, ktorý býval americkým veľvyslancom v Jordánsku aj Rusku, v eseji píše, že sa v uplynulých 40 rokoch veľa venoval Blízkemu východu a strávil tam veľa času, ale situácia tam bola zriedka „zamotanejšia a výbušnejšia“ ako v súčasnosti.
Za veľmi ťažké výzvy označil "ukončenie intenzívnej izraelskej pozemnej operácie v Pásme Gazy, uspokojenie zásadných humanitárnych potrieb trpiacich palestínskych civilistov, oslobodenie rukojemníkov, zabránenie rozšírenia konfliktu na ďalšie fronty v regióne a vytvorenie funkčného postupu pre ‘deň potom‘ v Pásme.
Svetové výzvy
Burns cez víkend v Paríži rokoval s katarským premiérom Muhammadom bin Abdar Rahmánom Saním, šéfom izraelskej tajnej služby Mossad Davidom Barneom a šéfom egyptskej tajnej služby Abbásom Kamalom. Témou bola dohoda o prepustení zostávajúcich rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Pásme Gazy.
Za ďalšie veľké výzvy, ktorými je nutné sa vážne zaoberať, označil Burns "oživenie nádeje na trvalý mier, ktorý zaistí bezpečnosť Izraela aj palestínsku štátnosť a využije historické príležitosti na normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou a ďalšími arabskými krajinami".
Z destabilizácie Blízkeho východu šéf CIA viní Irán, ktorý podporuje palestínske islamistické hnutie Hamas, libanonský Hizballáh a jemenských povstalcov Húsíov, ktorí útočia na obchodné lode v Červenom mori.
Teherán podľa Burnsa terajšia "kríza povzbudila a zdá sa, že je pripravený bojovať do posledného regionálneho zástupcu, a to všetko pri rozširovaní svojho jadrového programu a umožňovaní ruskej agresie".
"Kľúčom k bezpečnosti Izraela - a celého regiónu - je vysporiadať sa s Iránom," dodal Burns. Spojené štáty podľa neho síce nie sú výlučne zodpovedné za vyriešenie akéhokoľvek z problémov na Blízkom východe, ale žiadny z nich nemožno prekonať, nieto ešte vyriešiť, bez zapojenia Spojených štátov.
Vojna na Ukrajine
Okrem Blízkeho východu sa Burns v eseji venuje aj vojne na Ukrajine a ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. "Tohtoročný rok bude na ukrajinskom bojisku pravdepodobne náročný," napísal Burns. Zastavenie americkej pomoci Ukrajine by podľa neho však predstavovalo "vlastný gól historických rozmerov".
"Úlohou Ukrajiny je nabúrať Putinovu aroganciu a ukázať, akú vysokú cenu pre Rusko predstavuje pokračovanie konfliktu, a to nielen úspechmi na frontoch, ale aj hlbšími údermi za nimi a trvalými ziskami v Čiernom mori," dodal. Vojna Putina oslabila, hoci sa zrejme v dohľadnej dobe ruský prezident udrží pri moci, myslí si šéf CIA.
Konflikt podľa Burnsa tiež "nahlodal ruské a vedenie a ruský ľud", čo umožnilo CIA získať nových spolupracovníkov. Americká vláda odmieta oznámiť, koľko sa jej podarilo v Rusku získať nových špiónov, podľa zdrojov denníka The New York Times by však CIA nezverejňovala nové náborové videá na youtube a telegrame, keby táto stratégia nebola úspešná.
Podľa Burnsa nespokojnosť Rusov s priebehom vojny na Ukrajine vytvára pre "CIA príležitosť na nábor, ktorá sa naskytne raz za generáciu". "Nepremárnime ju," dodal.