Nórsko má povesť lídra v oblasti ochrany životného prostredia, od presadzovania medzinárodných politík v oblasti biodiverzity až po ochranu divočiny a ambiciózne predpisy o biodiverzite.Teraz sa krajina posúva do ďalšej oblasti, využíva svoje dlhoročné dedičstvo v oblasti ťažby ropy a zemného plynu na rozvoj ťažby v hlbokom mori.
V januári sa Nórsko stalo prvým štátom, ktorý otvoril svoj kontinentálny šelf komerčnému prieskumu minerálov v hlbokom mori. Schválený návrh otvára dvere pre "udržateľný a zodpovedný" prieskum na ploche 281-tisíc štvorcových kilometrov, čo je približne veľkosť Talianska.
Určenie toho, čo predstavuje udržateľnú a zodpovednú hlbinnú ťažbu, by však mohlo dostať Nórsko do neprehľadných právnych vôd, pretože by posunulo hranice niekoľkých medzinárodných dohôd, ktorých je signatárom. Okrem právnych krokov bude nórska spoločnosť spolu s podnikmi a globálnou politikou, zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, ako sa bude toto kontroverzné odvetvie vyvíjať. Ostatné krajiny, ako napríklad Kanada, by si to mali všimnúť.
Hoci súčasná kanadská vláda je proti hlbinnej ťažbe a vydala domáce moratórium, existujú kanadské spoločnosti, ktoré lobujú za otvorenie tohto odvetvia v medzinárodných vodách.
Ťažba v hlbinách
Návrh na povolenie hlbinnej ťažby iniciovalo ministerstvo, ktoré už desaťročia dohliada na obrovský nórsky ropný priemysel na mori. Bolo požiadané, aby zmapovalo „komerčne zaujímavé ložiská nerastných surovín na nórskom kontinentálnom šelfe“ a našlo sulfidy a mangánové kôry s vysokou koncentráciou medi, zinku a kobaltu, ako aj prvkov vzácnych zemín.
Walter Sognnes, generálny riaditeľ spoločnosti Loke Marine Minerals, ktorá sa zaoberá hlbinnou ťažbou v Nórsku vysvetlil, že technológie potrebné na ťažbu mangánovej kôry sa líšia od technológií potrebných na ťažbu sulfidov. Mangánové kôry sa ťažia zoškrabávaním tenkých vrstiev minerálov z okrajov hlbokomorských hornín, Zatiaľ čo sulfidy sa ťažia vŕtaním do morského dna pomocou technológie z ropného a plynárenského priemyslu.
Nórske ministerstvo energetiky sa domnieva, že nerasty z hlbinnej ťažby by mohli uspokojiť dopyt potrebný na prechod na zelenú energiu a zároveň zabezpečiť dodávky. Opoziční vedci a organizácie však tvrdia, že táto mienka je chybná.
Odporcovia hlbinnej ťažby vravia, že nenávratne poškodí biodiverzitu a ekosystémy, a varujú, že ovplyvní rybolov, spôsobí nánosy sedimentov, poškodí morské dno, zvýši znečistenie a prispeje k viacerým ďalším vedľajším účinkom.
Ak nórska vláda pokročí v hlbinnej ťažbe po fáze prieskumu, spoločnosť Sognnes očakáva, že ťažba v Nórsku by sa mohla začať v plnom rozsahu začiatkom roku 2030.
Podľa práva OSN majú pobrežné krajiny výlučnú hospodársku zónu s dĺžkou dvesto námorných míľ, ktorá sa rozprestiera od ich pobrežia a v rámci ktorej majú právo skúmať a využívať zdroje na morskom dne a vo vodnom stĺpci.
To platí aj pre Nórsko, avšak v roku 2009 riadiaci orgán OSN schválil žiadosť Nórska o rozšírenie jeho kontinentálneho šelfu. Týmto rozhodnutím sa k nórskemu územiu pridalo ďalších 235 000 kilometrov štvorcových morského dna — hoci voda nad morským dnom nie je v rozhodujúcej miere zahrnutá do nórskeho územia.
To znamená, že Nórskom navrhovaná hlbinná ťažba sa uskutoční na morskom dne pod jurisdikciou Nórska. Ako však opísala profesorka námorného práva na Univerzite v Osle Alla Pozdnakova, akákoľvek ťažobná činnosť na nórskom kúsku morského dna „nevyhnutne ovplyvní vodný stĺpec, v ktorom sa nakoniec bude uplatňovať Zmluva o otvorenom mori“ — s možnými významnými právnymi dôsledkami.
Na šírom mori alebo nie?
V roku 2023 prijalo viac ako 80 štátov, vrátane Nórska, Zmluvu OSN o otvorenom mori, ktorej cieľom je spravovať dve tretiny oceánov, za ktoré nie je zodpovedná žiadna krajina.
„Ťažba prináša mnoho komplikovaných právnych otázok, ktoré by mohli zahŕňať Zmluvu o otvorenom mori.“ Uviedla Pozdnakova.
Napríklad ktorákoľvek z oemdesiatich krajín, ktoré podpísali Zmluvu o otvorenom mori, by mohla navrhnúť chránenú morskú oblasť kdekoľvek na otvorenom mori. Teoreticky by to mohla byť oblasť, v ktorej Nórsko plánuje hlbinnú ťažbu.
„Dôležité je tiež poznamenať, že hoci Nórsko Zmluvu o otvorenom mori podpísalo, ešte nevstúpila do platnosti. Načasovanie ratifikácie zmluvy Nórskom, by však mohlo byť v súlade s tým, že hlbinná ťažba na mori vstúpi do fázy ťažby“, uviedla Pozdnakova, „čo by mohlo ešte viac skomplikovať právne a politické prostredie pre Nórsko.“
Svalbardská zmluva je dohoda, ktorú podpísala Kanada a 45 ďalších krajín. Zmluva poskytuje Nórsku zvrchované práva nad súostrovím. Vyzýva signatárov k rovnosti, pokiaľ ide o námorné, priemyselné, banské a obchodné činnosti.
Pozdnakova poznamenáva, že sa diskutuje o geografickom rozsahu zmluvy, ktorá bola podpísaná v roku 1920. V závislosti od rozsahu zmluvy by sa však niektoré navrhované oblasti mohli prekrývať.
„Akonáhle niektoré spoločnosti získajú licenciu, potom sa okamžite začne riešiť otázka, či sa zmluva o Svalbarde vzťahuje na túto konkrétnu oblasť a čo to znamená.“ poznamenala Pozdnaková.
Podznakova tiež uviedla, že Dohovor, ktorý chráni morské prostredie severovýchodného Atlantického oceánu, známy ako Dohovor OSPAR, by tiež mohol vyvolať obavy z vplyvu hlbinnej ťažby v regióne, od výskytu sedimentov až po vplyv na rybolov a iné. Dohovor však nezakazuje aktivity Nórska na jeho kontinentálnom šelfe.
Za hranicami zákonov
Niekoľko krajín vrátane Kanady, Francúzska a ďalších vyzvalo na moratórium alebo preventívnu prestávku na hlbinnú ťažbu v oblastiach mimo národnej jurisdikcie.
„Nórsko, ktoré otvorilo svoj kontinentálny šelf, hádže moratóriu polená pod nohy.“ povedal Rak Kim, docent riadenia zemského systému na Kopernikovom inštitúte udržateľného rozvoja na Utrechtskej univerzite.
„Myslím si, že práve preto je takým sklamaním, že Nórsko zaujalo iný postoj. Nie kvôli bezprostrednému vplyvu, ktorý by mohol mať prieskum, ale mení to politickú dynamiku.“ Dodal.
Právne kroky však nie sú jediným spôsobom, ako by sa Nórsko mohlo dostať do problémov pri rozbiehaní hlbinnej ťažby. Svoju úlohu by mohlo zohrať udržateľné financovanie — najmä ak sa stretne s odporom spoločnosti.
„Už teraz vidíme niekoľko príkladov toho, že niektoré banky, finančné inštitúcie nechcú investovať do týchto druhov činností,“ povedala Pozdnakova, „dôsledky môžu byť prostredníctvom týchto nepriamych druhov činností dosť vážne.“
„Ak chce spoločnosť zachovať status, vyrábať viac elektrických áut, mobilných telefónov a počítačov, pravdepodobne existuje rozumný argument pre hlbinnú ťažbu.“ Vyjadril sa Rak Kim. „Ale zásadnejšia otázka je, či je technológia odpoveďou na problémy udržateľnosti, ktorým čelíme?“
„Ak technológia nie je odpoveďou, potom možno spoločnosť potrebuje zásadný prechod k niečomu inému.“ Dodal Kim.
Článok bol preložený z portálu The Conversation. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
