Po rokoch nedostatku zrážok v odľahlej oblasti Srí Lanky sa farmárke Renuke Karunarathnovej nedarilo, a keď sa príjmy rodiny zmenšili, jej manžel si na nej vybil zlosť a zbil ju tak, že musela ísť do nemocnice. „Mnohokrát ma zbil,“ povedala Karunarathnová, „Veľmi som trpela.“

Domáce násilie je málo preskúmaným vedľajším účinkom klimatickej zmeny, najmä v chudobnejších krajinách, kde čoraz častejšie horúčavy, suchá, záplavy a búrky môžu zhoršovať ekonomické ťažkosti, ktoré podnecujú hnev a násilie.

Výskumníci a napadnuté ženy tvrdia, že rodiny upadajú do chudoby v dôsledku neúrody a straty príjmov. Muži si niekedy vybíjajú svoju frustráciu na členoch rodiny, pričom ženy často znášajú najväčšiu ťarchu násilia, najmä v kultúrach, kde je takéto správanie bežné.

Karunarathnová uviedla, že sa s manželom hádali kvôli maličkostiam a on ju často bil. Niekoľkokrát musela vyhľadať ambulantnú pomoc. Viaceré incidenty nahlásila polícii, avšakt povedali jej, aby sa pokúsila s manželom zmieriť “kvôli deťom“, čo je bežná rada v konzervatívnej srílanskej spoločnosti, kde je domáce násilie pomerne bežné.

Srí Lanka má málo podrobných štatistík o súvislostiach medzi neúrodou súvisiacou so zmenou klímy a násilím založeným na rodovej príslušnosti. Rashmini de Silva, výskumníčka v oblasti rodovej rovnosti a zmeny klímy, uviedla, že keď nie sú uspokojené základné potreby, ženy môžu trpieť fyzickým, verbálnym a psychickým násilím. 

“Existujú záznamy o domácom násilí, keď muži bijú svoje manželky, keď je nutné prebrať aj tie najmenšie otázky týkajúce sa nákupu potravín alebo výdavkov na vzdelávanie detí či poľnohospodárstvo,“ povedala.

Srí Lanka patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac postihnuté extrémnymi výkyvmi počasia. Aj keď sa snaží vybudovať väčšiu odolnosť, stále bojuje proti následkom najhoršej finančnej krízy za posledné desaťročia. Odhaduje sa, že takmer 19 miliónov obyvateľov Srí Lanky môže žiť v oblastiach, ktoré by sa do roku 2050 mohli stať stredne závažnými alebo závažnými ohniskami povodní či sucha. Podľa národnej politiky Srí Lanky v oblasti klimatickej zmeny na rok 2023 sa nebezpečenstvá spôsobené klímou v krajine za posledné desaťročie v porovnaní s rokmi 1973 až 1983 zvýšili 22-násobne.

Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej šiestej hodnotiacej správe z roku 2022 uviedol, že zmena klímy môže poškodiť duševné zdravie, spôsobiť úzkosť, hnev, podnietiť násilie a užívanie a drog a alkoholu. „Počas a po extrémnych poveternostných udalostiach sú ženy, dievčatá a LGBTQI ľudia vystavení zvýšenému riziku domáceho násilia, obťažovania, sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi,“ uvádza sa v správe.  

Nahnevaní muži, mlčiace ženy

V roku 2019 uskutočnilo srílanské ministerstvo pre sčítanie ľudu a štatistiku prvý špecializovaný národný prieskum o násilí páchanom na ženách. Z prieskumu o blahobyte žien vyplynulo, že u žien je viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že zažili fyzické násilie zo strany partnera ako zo strany osoby, ktorá nie je partnerom. Takmer 40 percent žien uviedlo, že zažili fyzické, sexuálne, emocionálne, ekonomické násilie alebo kontrolné správanie zo strany partnerov.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že ženy o násilí nehovorili zo strachu pred spoločenským tlakom, stigmatizáciou a taktiež z dôvodu, že nechceli ohroziť rodinu. Viac ako tretina žien pritom uviedla, že muži môžu mať dobrý dôvod na to, aby bili svoje manželky.  Zdá sa, že finančná a psychická záťaž spojená so životom v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí zhoršuje problém násilia páchaného na ženách vo vidieckych oblastiach. 

Ďalšia farmárka zo Sapumal Thenna — ktorá požiadala, aby sa jej meno nepoužívalo z obavy pred odvetou — uviedla, že v posledných rokoch nebola schopná vypestovať dostatok ryže, aby uživila svoju rodinu, pričom slony niekedy zožrali časť úrody, zatiaľ čo z iných stebiel sa kvôli nedostatku vody rodili “prázdne zrná“.

Nedostatok potravín podľa nej viedol k násilnostiam v jej domácnosti. “Keď nie sú peniaze a hovoríme o výdavkoch, vyústi to do bitky.“

Podľa vládnych štatistík bolo v roku 2021 v poľnohospodárstve zamestnaných len niečo vyše štvrtiny Srílančanov a približne tretinu z nich tvorili ženy. Mnohé z nich pestujú plodiny na rodinnej pôde, aby uživili svoje rodiny, a prípadné prebytky predávajú, zatiaľ čo iné pracujú ako poľnohospodárky. Väčšinu potravinových plodín v krajine pestujú drobní poľnohospodári s pozemkami menšími ako jeden hektár.

Keďže dochádza k častejším záplavám a suchám, ako aj k zmene dažďa a teplôt, najmä v dôsledku klimatickej zmeny, straty úrody sú pravidelné.

Žena pracujúca na plantáži FOTO: Flickr

FOTO: Flickr

Menej vody, menej práce, menej nezávislosti

Hoci je Sapumal Thenna obklopená nádržami vybudovanými na zhromažďovanie dažďovej vody na pestovanie ryže počas obdobia sucha, mnohé farmy nemajú prístup ku kanálom, ktorými sa voda odvádza.

To znamená, že Karunarathnová a ďalší poľnohospodári sú závislí od dažďovej vody a môžu pestovať plodiny len počas monzúnového obdobia, známeho ako Maha, ktoré trvá od septembra do marca. Druhý monzún, Yala, ktorý sa vyskytuje od mája do augusta, nedosiahne do oblasti, v ktorej Karunarathová býva.

Ženy sa snažia obnoviť dávno opustenú starobylú vodnú nádrž na uskladnenie dažďovej vody. „Ak máme aspoň trochu vody, môžeme v jednom období pestovať ryžu a v ďalšom pestovať strukoviny,“ priblížila Karunarathnová. Tieto klimatické stresy — a z nich vyplývajúce domáce násilie — sa opakujú aj v iných komunitách na tomto 22-miliónovom ostrove, vrátane provincie Uva na juhu.

Nadnárodné spoločnosti vyrúbali od roku 1984 veľké plochy lesa v okrese Monaragala a premenili ich na banánové a cukrové plantáže. To prispelo k “akútnej zmene klímy“, ako uviedla K. P. Somalathová, farmárka a vedúca organizácie žien Uva Wellassa. Podľa jej slov pre výrub lesov vysychá aj celý rad nádrží, potokov a studní, ktoré kedysi zásobovali vodou. „Prestáva pršať, prichádzajú suchá a potom cyklóny,“ povedala Somalathová, ktorá v oblasti pracuje už viac ako dve desaťročia.

„Neúroda je čoraz častejšia, čo ničí tradičné pestovanie zeleniny a znižuje príjmy žien, ktoré sú tak viac závislé od svojich manželov,“ povedala.  „Ženy strácajú príjem, ktorý im zabezpečoval nezávislosť. Niektorým z nich manželia nedovolia ani navštíviť vlastných rodičov alebo súrodencov, čo zhoršuje rodovo podmienené násilie,“ dodala. „Ak sa pokúsia odísť z domu, zbijú ich alebo im vynadajú. Ich dôstojnosť je kvôli tomu zničená.“

Somalathová priblížila aj ďalšie nemenné skutočnosti. „Ženy poslúchajú, pretože musia prežiť. Čo môžu robiť, ak ich manžel bije, keď sú dvere zatvorené?“ spýtala sa. „Sú vystrašené.“

Dimuthu Attanayake

Článok Context autorsky doplnila Viktória Novotňaková. Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne