Americký najvyšší súd dnes nižším súdom nariadil opätovné prejednanie káuz, v ktorých sa občania sťažovali, že ich verejní činitelia na svojich profiloch na sociálnych sieťach blokovali, keďže ich považovali za problémových užívateľov.

Súdy nižších stupňov pôvodne v dvoch oddelených prípadoch rozhodli, že verejní činitelia narušili právo dotknutých na slobodu slova, a tým prvý dodatok ústavy.

Mazanie komentárov

Prvý prípad sa týka muža a ženy, ktorí si vytvorili verejný facebookový profil s cieľom viesť kampaň za zvolenie do správnej rady školského okrsku v San Diegu v Kalifornii.

Kampaň bola úspešná a dvojica po svojom zvolení profily na Facebooku a neskôr aj na sieti X používala pre komunikáciu s verejnosťou. Ich profily boli označené nápisom "verejný činiteľ".

K ich príspevkom začali po čase pridávať komentáre Christopher a Kimberly Garneirovci, ktorých deti dochádzali do školy v predmetnom školskom okrsku. V dlhých a opakujúcich sa komentároch kritizovali napríklad financovanie školy. 

Členovia správnej rady sa komentáre rozhodli mazať po tom, ako ich počet začal byť v ich očiach neúnosný; rodičia napríklad pridali 226 identických komentárov k jedinému príspevku na sieti X, uvádza vo svojom verdikte najvyšší súd.

Garnierovi sa rozhodli dvojicu žalovať na základe prvého dodatku ústavy o slobode prejavu. Súdy nižšej inštancie túto argumentáciu uznali. "Keď štátni činitelia vstúpia do virtuálneho sveta a využívajú svoj vládny status na vytvorenie platformy na vyjadrovanie, prvý dodatok (ústavy) do virtuálneho sveta vstupuje s nimi," uviedol odvolací súd v San Francisku.

Zablokovanie kritika

Druhý prípad bol podobný a týkal sa muža v Michigane, ktorý žaloval úradníka mesta Port Huron. Muž na osobnej facebookovej stránke dotknutého úradníka, nie profile, v komentároch kritizoval prístup mesta k zvládaniu pandémie covidu.19.

Zástupca mesta James Freed najprv komentáre mazal a neskôr užívateľovi úplne zabránil v pridávaní komentárov na jeho stránku. Freedova stránka bola osobná, ale využívaná na komunikáciu spojenú s jeho prácou v rade mesta, uviedol najvyšší súd. Aj v tomto prípade dal súd nižšie inštancie za pravdu navrhovateľovi, ktorý sa odvolával na prvý dodatok ústavy.

Najvyšší súd sa podobnými prípadmi nezaoberal prvýkrát, podotýka agentúra Reuters. V čase prezidentovania republikána Donalda Trumpa sa jeho kritici sťažovali, že ich príspevky na sieti X Trump blokuje. Najvyšší súd však v prípade v roku 2021 nestihol vydať rozhodnutie skôr, ako Trump opustil Biely dom, píše Reuters.