Donaldovi Trumpovi zostáva už len niekoľko dní, aby uhradil pokutu vo výške viac ako 450 miliónov dolárov, ktorú mu uložil súd v New Yorku kvôli nadhodnocovaniu majetku.
Banky od neho dávajú ruky preč, a jedným z mála riešení tak podľa expertov zostáva vyhlásenie bankrotu. Mohol by sa potom plne sústrediť na prezidentskú kampaň.
Hrozí mu zmrazenie všetkého majetku
Trump v súčasnosti nie je schopný zaplatiť pokutu v hotovosti, v hre nie je ani ručenie dlhopisom. Niekdajšiemu prezidentovi tak už za pár dní hrozí zmrazenie všetkého majetku. Denník The Washington Post s odvolaním sa na finančných expertov píše, že elegantným a najjednoduchším riešením by pre Trumpa bolo vyhlásenie bankrotu.
VIDEO: Trump nie je schopný zaplatiť pokutu vo výške 464 miliónov dolárov.
Ten by oddialil úhradu pokuty o niekoľko mesiacov až rokov, súdy by totiž museli rozhodovať o zložitom prerozdelení majetku voči všetkým dotknutým subjektom.
Trump by sa mohol naďalej sústrediť na predvolebnú kampaň. "Ak by vyhlásil bankrot hneď teraz, pravdepodobne by nemusel až do skončenia celého konania platiť nič," uviedol advokát Avi Moshenberg. Dodáva, že aj naďalej by však zrejme naskakovali k pokute úroky vo výške 100-tisíc dolárov za deň.
Na výber má Trump z dvoch možností. V prípade osobného bankrotu by súd s najväčšou pravdepodobnosťou na neurčito pozastavil vymáhanie pokuty.
Uškodilo by mu to však v prebiehajúcej prezidentskej kampani, kde sa profiluje ako úspešný biznismen a na mítingoch sa opakovane chváli nehnuteľnosťami aj úspechmi svojich firiem.
Druhým variantom je vyhlásenie bankrotu jednej z jeho spoločností. Súd by neskôr mohol odložiť termín splatenia pokuty, určite by sa potom v oboch prípadoch aj v prípade zamietnutia súdom celý proces predĺžil, čo hrá Trumpovi do karát. Pravdepodobné je, že bude s rozhodnutím čakať až na prvú výzvu na splatenie, ktorá príde budúci týždeň.
Zdržiavacia taktika v akcii
Trumpov právny tím sa však zatiaľ odmieta vzdať a apeluje na odloženie termínu, do ktorého by mala byť pokuta zaplatená.
„Náš návrh má za cieľ pozastaviť nespravodlivý, protiústavný a neamerický rozsudok newyorského sudcu Arthura Engorona v rámci politického honu na čarodejnice, ktorý zapálil skorumpovaný generálny prokurátor. Dlhopis takého rozsahu by bol zneužitím právoplatnosti a odporuje základným princípom našej republiky,“ povedal Trumpov hovorca Steven Cheung.
V zákulisí Trumpovho tímu panuje podľa zámorských médií mierny optimizmus, súd je údajne naklonený kompromisu. Dlhopis, ktorým by Trump ručil, by sa mohol znížiť až na sto miliónov dolárov.
V takom prípade by mohol niekdajší prezident uspieť u jedného z mnohých amerických ručiteľov, ktorí ho doteraz kvôli astronomickej výške pokuty odmietali.
S vyhlásením bankrotu má Trump bohaté skúsenosti, aj keď sa tým z pochopiteľných dôvodov príliš nechváli. V minulosti ho využil celkom šesťkrát, na čo sa ho pýtal počas kampane v roku 2015 moderátor Chris Wallace v predvolebnej debate.
Bankroty vyhlásil v deväťdesiatych rokoch a krátko po začiatku nového tisícročia, vždy išlo o jeho kasína v Atlantic City, ktoré sa prepadli do dlhov.
Trump moderátorovi odvetil, že počas svojej kariéry založil stovky firiem a bankrot využil len v niekoľkých prípadoch, rovnako ako to robia aj ďalší inak úspešní biznismeni. Argumentoval, že aj ostatné firmy podnikajúce v hazarde vtedy museli požiadať o bankrot kvôli „zabijáckym praktikám bankového sektora“.
„Využil som jednoducho zákony našej vlasti, rovnako ako ostatní velikáni z obchodného sektora, o ktorých každý deň čítate. Urobil som to pre dobro mojej firmy, pre mojich zamestnancov, rodinu i seba samého,“ vyhlásil v debate Trump.
Pokojné primárky neobľúbených kandidátov
Vlečúce sa súdne spory Trumpovi v posledných mesiacoch kazia inak pokojný priebeh primárok, kde už krátko po superutorku získal potrebný počet delegátov k republikánskej nominácii. V noci na stredu zvíťazil v Arizone, Illinois, Kansase, Ohiu a na Floride.
Sedemdesiatsedemročný Trump vedľa svojej ako obvykle výbušnej a radikálnej rétoriky stavia kampaň aj na tvrdenie, že osemdesiatjedenročný demokrat Joe Biden už vzhľadom na svoj vek nie je spôsobilý byť znovu hlavou štátu. Biden zasa Trumpa popisuje ako nebezpečenstvo pre demokraciu.
V celonárodných prieskumoch verejnej mienky sú ako Biden aj Trump u veľkej časti voličov neobľúbení. Ich šanca na víťazstvo je vyrovnaná, rozdiely v prieskumoch sa pohybujú na úrovni štatistickej chyby.
Novembrové hlasovanie bude po takmer 70 rokoch prvým, keď sa v prezidentskej voľbe po štyroch rokoch znovu stretnú tí istí politici. Naposledy sa to stalo v roku 1956, keď republikánsky prezident Dwight Eisenhower druhýkrát za sebou porazil demokrata Adlaia Stevensona.