Už od staroveku sa na mieste dnešnej Odesy striedali civilizácie a etniká ako antickí Gréci či Slovania, aby ťažili z jej priaznivej polohy, úrodnej krajiny a odvekej ľudskej túžby využívať more na obchod, cestovanie i vojny.
Na konci 15. storočia sa tejto oblasti zmocnila Osmanská ríša a urobila z neho obchodno-vojenský oporný bod, o ktorý o tri storočia neskôr prišla pri nápore expandujúceho Ruska Kataríny II. Veľkej (1762 – 1796).
VIDEO: Odesu zasiahli rakety pri najničivejšom ruskom útoku za posledné týždne
Základom jej iniciovaného osídlenia sa malo stať racionálne plánované mesto so širokými triedami, námestiami a pamätníkmi, pripomínajúce napríklad Washington, ktorý vznikal približne v tom istom čase. Ostatne nejednému svetaznalému cudzincovi Odesa počas 19. storočia svojim kozmopolitizmom, voľnejšími mravmi, slobodnejším duchom i chýbajúcim európskym „stredovekom“ skôr než iné provinčné mestá samoderžavia pripomínali Chicago, San Francisco či New Orleans.
Odtiaľ už nebolo ďaleko k pôvabným legendám o tom, že jazz sa v skutočnosti narodil práve v Odese. Americkú dynamiku vyvažoval francúzsky „šmrnc“, za ktorý Odesa údajne vďačí jednému zo svojich prvých guvernérov, francúzskemu vojvodovi a príbuznému slávneho „dumasovského“ kardinála Richelieua, Armandovi de Vignerot du Plessis (1766–1822), ktorého si pre zvelebenie mesta Odesania vážia ako „otca zakladateľa“.
Ak v roku 1794 odbavil tunajší prístav iba sedem obchodných lodí, v roku 1805 už ich počet prekročil tisícku. V roku 1797 stálo v meste 346 domov s 4753 civilnými obyvateľm...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.